SMER - sociálna demokracia - Nazabudnúť na ľudí

Predseda vlády a strany SMER – sociálna demokracia Robert Fico reagoval v pondelok 20. júla 2009 na tlačovej konferencii na vyhlásenie maďarského parlamentu, ktorým žiada Slovenskú republiku zrušiť schválenú novelu zákona o štátnom jazyku. O deň neskôr, v utorok 21. júla 2009, sa k novele zákona a iniciatívam maďarských politikov vyjadrili na spoločnej tlačovej konferencii aj ministri zahraničných vecí Miroslav Lajčák a kultúry Marek Maďarič.

Robert Fico vyhlásil, že vláda Slovenskej republiky, ani vládna koalícia nepodľahne žiadnemu tlaku ani vydieraniu vo veci novelizácie zákona o štátnom jazyku, ktorú prijal 30.júna 2009 slovenský parlament a podpísal aj prezident Slovenskej republiky. „Slovenská republika je krajina, kde sa plne rešpektujú práva príslušníkov národnostných menšín. Slovenská republika je však predovšetkým suverénna krajina, v ktorej je oficiálny štátny jazyk slovenský jazyk. Je celkom prirodzené očakávať, že slovenský jazyk ako oficiálny štátny jazyk bude rešpektovať a ovládať každý jeden občan Slovenskej republiky bez ohľadu na jeho národnosť. A najmä je prirodzené očakávať, že každý jeden občan bude mať právo sa takýmto štátnym jazykom dorozumieť. Ak sa takéto právo občanovi Slovenskej republiky odníma, je prirodzené, ako je tomu aj v iných prípadoch, že nastúpi sankcia. Vláda Slovenskej republiky odmieta akékoľvek vyhlásenia cudzieho parlamentu, týkajúce sa suverénnej slovenskej záležitosti – slovenského štátneho jazyka. Maďarskí politici ako keby stále nepochopili, že Uhorsko už dávno zaniklo a že nemôžu dávať suverénnej krajine - Slovenskej republike - akékoľvek ultimáta alebo požiadavky. Maďarskí politici by asi boli najradšej, keby Slováci žijúci na juhu Slovenska, ktorých je tam väčšina, boli nútení učiť sa po maďarsky, aby tam mohli žiť. Právna úprava umožňuje na Slovensku široké používanie menšinových jazykov. Je však celkom pochopiteľné, že svoju právnu úpravu má aj oficiálny štátny slovenský jazyk. Je smutné, koľko lží a nezmyslov sa objavilo v poslednom období okolo novelizácie jazykového zákona. (...) Každý však vie, že novelizácia jazykového zákona, nedávno prijatá v Národnej rade SR, nezmenila nič na jeho podstate a na vzťahu medzi štátnym slovenským jazykom a menšinovými jazykmi. Práve naopak, v niektorých oblastiach používanie menšinových jazykov rozšírila a zaviedla sankcie za porušovanie jazykového zákona, teda za porušovanie pravidiel používania štátneho slovenského jazyka, ku ktorým pravidelne dochádza na zmiešanom území Slovenskej republiky“, uviedol Robert Fico.

Premiér ďalej zdôraznil, že vláda Slovenskej republiky sa nenechá tlačiť a vydierať maďarským parlamentom. „Čo nás má čo poučovať maďarský parlament o používaní slovenského štátneho jazyka na území Slovenskej republiky? To je presne to isté, ako keby som ja teraz zvolal slovenské politické strany a urobili by sme vyhlásenie proti používaniu maďarského štátneho jazyka na území Maďarskej republiky. Toto už je naozaj čosi, čo je pre nás úplne neakceptovateľné“, dodal.

Štátny tajomník Ministerstva kultúry SR Ivan Sečík v tejto súvislosti povedal, že celý proces prípravy novely zákona o štátnom jazyku prebiehal poldruha roka s tým, že zákon prešiel celým legislatívnym procesom, teda sa ním zaoberala nielen Legislatívna rada vlády ale aj Rada vlády pre národnostné menšiny. Voči návrhu tejto novely neboli vznesené najmenšie pripomienky zo strany žiadnej okrem maďarskej národnostnej menšiny žijúcej na Slovensku. Podľa Ivana Sečíka tento jazyk primárne rieši otázku uplatňovania slovenského jazyka ako štátneho jazyka Slovenskej republiky a v nijakej miere negatívne nezasahuje do režimu zákona 184 z roku 1999 o používaní jazykov národnostných menšín, ba naopak minimálne v siedmich prípadoch sa týmto zákonom rozširuje aj možnosť používania jazykov národných menšín.

Štátny tajomník ďalej uviedol, že Ministerstvo kultúry SR má desiatky signálov o tom, ako sa ľudia, ktorí žijú na jazykovo zmiešaných územiach, nemôžu dohovoriť po slovensky a ako nemôžu uplatniť svoje základné práva vo verejnom styku alebo v styku s orgánmi štátnej správy.  „Táto situácia je naďalej neudržateľná. My sme nechceli znovu zavedením sankcií vytvoriť jazykovú políciu, alebo policajný štát. My len chceme priviesť zamestnancov alebo pracovníkov verejných organizácií a predovšetkým orgánov štátnej správy, aby pri uplatňovaní práv každého občana mu garantovali ich zabezpečenie v slovenskom jazyku, čiže v štátnom jazyku Slovenskej republiky“, dodal.

Minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák v úvode svojej tlačovej konferencie v utorok 21. júla 2009 zosumarizoval niektoré z výrokov, ktoré na adresu novely zákona o štátnom jazyku zazneli z úst maďarských politikov alebo sa objavili v maďarskej tlači: „Jazykový imperializmus“, „Inštitucionálne prenasledovanie Maďarov, „Maďarský holokaust“; predseda Fideszu Viktor Orbán: „Zákon je taká absurdita, ktorú si v 20. storočí nedovolil žiadny štát, ale Slováci si to koncom prvého desaťročia 21. storočia dovolia.“; predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Szili: „Zmeny pre maďarskú menšinu, aké nemajú v Európe obdobu.“; vyhlásenie poslancov štyroch strán maďarského parlamentu: „Najvážnejšie porušenie ľudských práv, ktoré prijal zákonodarný zbor v rámci Európskej únie.“; slovenská europoslankyňa za SMK Edit Bauer v Štrassburgu rozoslala všetkým poslancom Európskeho parlamentu list, v ktorom hovorila o absurdnom obmedzení používania menšinových jazykov a o jasnej diskriminácii v rozpore so štandardmi Európskej únie, Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe...

Minister uviedol, že v piatok 17. júla 2009 sa v Budapešti zišla zmiešaná slovensko-maďarská komisia pre otázky národnostných menšín, pričom slovenskí experti museli svojim kolegom odpovedať na otázky typu – či budú môcť byť nápisy náhrobných kameňov zosnulých občanov v maďarčine, či budú môcť byť dvojjazyčné názvy reštaurácií, či budú môcť dvaja etnickí Maďari zamestnaní v štátnom úrade medzi sebou súkromne hovoriť maďarsky. Podľa šéfa slovenskej diplomacie celá táto diskusia ukázala, že kritici si nedali ani tú námahu, aby si novelu zákona prečítali.

Slovensko rovnako vyslalo svojich expertov do Haagu na stretnutie s vysokým komisárom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe Knutom Vollebaekom. „Chcem vás informovať, že Úrad vysokého komisára konštatoval súlad našej novely s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Bolo konštatované, že novela zákona sleduje legitímny cieľ. Úrad vysokého komisára taktiež konštatoval, že sankčné opatrenia, obsiahnuté v novele, sú kompatibilné s medzinárodnými štandardmi. Navrhuje ich veľmi starostlivú implementáciu. A vysoký komisár nabáda zjavne vo vykonávacích nariadeniach upresniť terminológiu zákona, aby nedošlo k dezinterpretácii“, informoval minister zahraničných vecí.

Minister kultúry Marek Maďarič ešte v tejto súvislosti dodal, že to, čo o tomto zákone zaznievalo z Budapešti alebo na našej politickej scéne z úst predstaviteľov SMK a „bugárovcov“, boli veľké klamstvá. „To najzákladnejšie klamstvo, ktoré sa šírilo, bolo, že na Slovensku na základe tohto zákona budú ľudia pokutovaní za to, že sa rozprávajú v menšinových jazykoch. Druhým klamstvom bolo, že Slovensko je pod medzinárodným tlakom. Ak niekto nejaký tlak vyvíjal, bolo to Maďarsko a potom to boli kritické vystúpenia niektorých jednotlivcov, napr. v Európskom parlamente. Samozrejme, u nás to dostalo nálepku, že Európsky parlament je proti jazykovému zákonu. (...) Pre mňa v tomto kontexte je naozaj neuveriteľné a aj neospravedlniteľné, že niektoré médiá, špeciálne denník SME, a niektoré opozičné strany sa nepostavili na stranu objektivity a pravdy, ale sa postavili na stranu týchto klamstiev a na stranu maďarskej politiky. Potvrdila to aj analýza vysokého komisára, že novelizácia zákona sledovala legitímny cieľ. A ja som ho už viackrát rôznymi slovami pomenoval: právo na informácie v štátnom jazyku na celom území Slovenskej republiky pre občanov Slovenskej republiky aj na slovenskom juhu, kde s výnimkou dvoch okresov žije vo väčšine obyvateľstvo slovenskej národnosti“, zdôraznil Marek Maďarič.