SMER - sociálna demokracia - Nazabudnúť na ľudí

Vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny Knut Vollebaek prišiel tento týždeň na Slovensko na pozvanie ministra zahraničných vecí SR Miroslava Lajčáka, aby sa bližšie oboznámil s uplatňovaním novely zákona o štátnom jazyku v praxi. Vysoký komisár OBSE sa v stredu 16. septembra 2009 stretol s podpredsedom vlády SR pre ľudské práva a menšiny Dušanom Čaplovičom, zúčastnil sa zasadnutia Rady vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny SR, prijal ho predseda vlády SR Robert Fico, stretol sa s poslancami NR SR - so zástupcami všetkých poslaneckých klubov v NR SR vrátane predstaviteľov politických strán Most-Híd a SMK, ďalej sa stretol s predstaviteľmi Okrúhleho stola Maďarov na Slovensku a rokoval s ministrom kultúry SR Marekom Maďaričom a ministrom zahraničných vecí SR Miroslavom Lajčákom. Cieľom tohto pozvania bolo odstrániť dezinformácie a lži, ktoré sa šíria o spomínanom zákone nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Vysoký komisár OBSE po návšteve Slovenska konštatoval, že zákon o štátnom jazyku je v súlade s medzinárodnými normami a sleduje legitímny cieľ.
 
Miroslav Lajčák na úvod spoločnej tlačovej konferencii uviedol, že vláda SR rovnako starostlivo vníma aj odporúčania vysokého komisára OBSE, ktoré sa týkajú nie samotného textu zákona, ale jeho uplatňovania. „A na týchto odporúčaniach vláda Slovenskej republiky veľmi vážne, otvorene a transparentne pracuje. (...) V tejto fáze, po týždňoch a mesiacoch bezprecedentnej dezinformačnej kampane okolo zákona, je dôležité uvedomiť si, že zákon je tu, že zákon je v súlade s medzinárodnými štandardmi a že sa ideme sústrediť na to, aby nielen jeho litera, ale aj spôsob jeho uplatňovania potvrdili jeho európsky štandard. Stále treba mať na pamäti, že hovoríme o vnútroštátnej norme suverénneho štátu, štátu, ktorý je členom Európskej únie a je, samozrejme, aj v našom záujme ukázať našim partnerom v Európe, že zákon nikoho neohrozuje, nikoho nediskriminuje a nejde proti európskym hodnotám. Je podstatné si tiež pripomenúť, že tak ako som to hovoril v júli, podľa posudku komisára netreba na samotnom zákone meniť ani slovo a toto stále platí. A my rovnako seriózne budeme  akceptovať odporúčania pána vysokého komisára, ktoré sa týkajú uplatňovania zákona“, zdôraznil šéf slovenskej diplomacie.

Vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny Knut Vollebaek privítal prijatie spoločnej deklarácie predsedami vlády Maďarskej republiky a Slovenskej republiky 10. septembra 2009. „Je naozaj skutočne potrebná medzištátna spolupráca v oblasti ochrany národnostných menšín a je tu vyjadrený hlavne záväzok zaangažovanosťou predsedov vlád oboch štátov – Maďarska aj Slovenska -  týkajúci sa boja proti xenofóbii a extrémizmu“, povedal. Národnostné menšiny slúžia podľa vysokého komisára OBSE ako istý most medzi krajinami, prispievajú k dobrým susedským vzťahom a vytvárajú klímu dialógu o tolerancii. „Povedal som, že zákon (o štátnom jazyku) nie je proti medzinárodným štandardom. Nikomu sa nepodarilo dokázať, že by tomu tak bolo. To neznamená, že si myslím okamžite, že to je dobrý zákon. Ale je to zákon, ktorým sa dá zabezpečiť, aby bol implementovaný riadnym spôsobom. A dajú sa možno prípadne upraviť niektoré veci, ktoré by azda úpravu potrebovali. Cieľom mojej zaangažovanosti do celej problematiky je uistiť sa, že národnostné menšiny nebudú negatívne ovplyvnené týmto zákonom. Myslím si, že to je možné a môžeme to aj zaručiť prostredníctvom podrobnej implementácie a usmernení podľa toho, čo sa týka implementácie. Kým sa však vytvoria tieto usmernenia, musí byť jasné, že sa nebudú v ustanovení zákona uplatňovať natvrdo, bez zváženia všetkých ostatných faktorov, čo by sa mohlo vo výraznej miere  priečiť medzinárodným štandardom. A tu taktiež, aj čo sa prieči slovenskej ústave“, podčiarkol.
Knut Vollebaek rovnako dodal, že dosiahnutie správnej rovnováhy pri právach menšín a záujmov štátu je často veľmi ťažké a je rovnako dôležité, aby do procesov týkajúcich sa menšín boli zaangažované samotné menšiny. „Cením si pozvanie zúčastniť sa tohto procesu expertízou a radou – ja nie som prostredníkom. Ani Slovensko, ani Maďarsko nepotrebujú žiadnych prostredníkov, majú vytvorené dobré komunikačné linky. Videli ste, že premiéri rokujú priamo, naposledy zasadli 10. septembra. Ale čo potrebujeme často mnohí z nás, z času na čas je poradiť od niekoho, kto by možno nám mohol povedať nejaký odborný názor a vstúpiť do toho procesu. A tu si cením práve možnosť, že slovenské orgány ma pozvali“, dodal na vysvetlenie.

Minister kultúry Marek Maďarič vyjadril spokojnosť s celkovým hodnotením zo strany vysokého komisára OBSE, že zákon o štátnom jazyku a jeho novelizácia je v súlade s medzinárodnými normami. „A myslím si, že to nezaškodí ešte viackrát zopakovať najmä v kontexte kampane, ktorá nebola ďaleko od toho tvrdiť, že táto novela spôsobuje priamo genocídu menšín. Takisto som ho ale ubezpečil, že akceptujem odporúčania, ktoré sa týkajú novely zákona o štátnom jazyku, čo znamená predovšetkým tvorbu interného predpisu pre kodifikáciu štátneho jazyka a metodického pokynu, ktorý bude riešiť a zjednocovať výklad tých ustanovení, kde sme zaznamenali nejednoznačný výklad zo strany adresátov povinností, ktoré vyplývajú z tohto zákona, a tých ustanovení, kde vzniká riziko zbytočných obáv a strachu, ktoré vznikli najmä na základe zastrašovania, klamstiev a antikampane, vedenej proti tomuto zákonu“, zdôraznil Marek Maďarič. Rovnako dodal, že prípadné sankcie, ktoré novela zákona umožňuje, sa budú realizovať až po schválení metodického pokynu, v ktorom si ministerstvo kultúry v prvom rade bude klásť za cieľ zjednotiť výklad tých ustanovení zákona, na ktoré vykonáva dohľad. Ide o ustanovenia týkajúce sa úradného styku, geografických názvov, školstva, oznamov v miestnom rozhlase, neperiodických publikácií, príležitostných kultúrnych tlačovín, kultúrnych a výchovno-vzdelávacích podujatí, pamätníkov, pamätných tabúľ, ozbrojených zborov, správneho konania, konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní, písomných právnych úkonov v pracovnoprávnom vzťahu, finančnej technickej dokumentácie, stanov združení spolkov, politických strán, politických hnutí, obchodných spoločností, agendy zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb, oznamov určených na informovanie verejnosti.  V metodickom pokyne sa v súvislosti s používaním jazykov v úradnom styku uvedie presný výpočet všetkých zákonných možností používania jazyka národnostných menšín, ktoré sú zavedené zákonom o používaní jazykov národnostných menšín. Ide o prípady, keď sa zužuje rozsah úpravy zákona o štátnom jazyku práve zákonom o používaní jazykov národnostných menšín, a to v prospech týchto jazykov. Minister kultúry tiež informoval, že úlohou metodického pokynu bude vysvetliť jazykový režim komunikácie medzi jednotlivými subjektmi úradného styku, pričom sa uvedie, v akom rozsahu a za akých podmienok sa používa štátny jazyk a v akom rozsahu a za akých podmienok sa môže používať jazyk príslušnej národnostnej menšiny.

 

Fotogaléria

1. 
2.