SMER - sociálna demokracia - Nazabudnúť na ľudí

Rozhovor s  predsedom Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky Jurajom Horváthom
 

Podľa posledného prieskumu verejnej mienky, od vstupu Slovenska do EÚ občania Slovenska dôverujú európskym inštitúciám a členstvo v EÚ považujú za dobrú vec. Téma je rozvinutá v rozhovore s predsedom Zahraničného výboru NR SR a členom Výboru NRSR pre európske záležitosti JURAJOM HORVÁTHOM, s ktorým sa rozpráva redaktorka Anna Komová.

1. Pán predseda, aj napriek hospodárskej kríze a neľahkej situácii v oblasti zamestnanosti má Slovensko z členstva v EÚ aj výhody, čo je najdôležitejšie pre udržanie dôvery a dobrej spolupráce medzi krajinami EÚ ?
• Úspešný príbeh Slovenska. Áno, hovoríme o príbehu úspešného Slovenska. Slovensko je dnes aj napriek celosvetovej hospodárskej kríze štátom, ktorý v strednej Európe pre EU predstavuje stabilitu a pokrok. Slovensko je v porovnaní so všetkými susednými štátmi Českom, Poľskom, Ukrajinou, Maďarskom a Rakúskom politicky a ekonomicky stabilným štátom. Politická a ekonomická stabilita Slovenska je oporou EU. Členstvo v Európskej únii má jednoznačne pre Slovensko výhody. Hospodárska kríza devastuje ekonomické a sociálne prostredie a zvyšuje nezamestnanosť vo všetkých členských štátoch bez rozdielu. Čeliť hospodárskej kríze sa členským štátom darí práve ich koordinovaným postupom. Fondy a ďalšie ekonomické možnosti, ktoré EÚ ako hospodársky silné a demokratické spoločenstvo dokáže poskytovať, sú významným zdrojom podpory pre všetky členské štáty. Slovensko má rovnako možnosť z nich efektívne čerpať a posilňovať sa proti dopadom krízy. Vzťahy partnerov v Únii sú kľúčovými pre jej ďalší rozvoj. Tieto sú rovnako zdrojom pocitu všestranného komfortu členských štátov v EÚ. Udržanie dôvery v týchto vzťahoch je založené práve na dobrej spolupráci, ktorá vychádza z férových zmlúv. Dobré zmluvy robia dobrých partnerov. Existujú však aj hodnoty spoločenstva, ku ktorým sa hlásime. Práve tie si musíme strážiť, pretože ich absenciu by nenahradili žiadne politické či ekonomické dohovory.
 

2. Sú záujmy Slovenska vnímané v EÚ ako dôležité pre spoločné smerovanie ?
• Tie záujmy Slovenska, ktoré sú spoločnými záujmami s EÚ jednoznačne áno. Pritom platí, že záujmy Slovenska sú v prevažnej miere totožné so záujmami EÚ. Samozrejme, EÚ ich považuje za dôležité, lebo posilňujú samotný integračný proces, teda jednotu a potenciál EÚ. Prirodzene, záujmy jednotlivých krajín však nemôžu byť nikdy úplne rovnaké. Preto aj Slovensko si musí presadzovať naplnenie svojich špecifických slovenských potrieb. Známym príkladom je riešenie vážnej plynovej krízy na začiatku roku 2009, kedy obyvateľom Slovenska bezprostredne hrozila doslova tma a zima v ich príbytkoch. Premiér Robert Fico a minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek vtedy v zime sériou takticky pripravených a mimoriadne obratne uskutočnených vyjednávaní úspešne zabezpečil ukončenie krízy v prospech slovenského obyvateľstva. Slovenský premiér to dosiahol presvedčivými argumentmi a kreditom dôveryhodného partnera práve v rokovaniach s významnými hráčmi v EÚ na jednej strane a Ruskom a Ukrajinou na druhej strane. Konštatujem, že zjednotenie a vnútorné zosúladenie Európy je asi jedinou možnou odpoveďou na svetový vývoj. Preto rešpektovanie záujmov jednotlivých krajín, vrátane Slovenska, je dôležitým spojivom spoločného smerovania. Takto to chápeme my, aj naši partneri v EÚ.

3. Niektorí si dokonca myslia, že by sa malo viac rozhodnutí robiť na európskej úrovni, to je konštatovanie zo spoločného prieskumu, pomohlo by to Slovensku, aký je váš názor ?
• Prehlbujúci sa integračný proces v rámci Európy smeruje k tomu, aby sa viac rozhodnutí robilo na európskej úrovni a menej v jednotlivých štátoch. A vo všetkých krajinách, vrátane Slovenska, si väčšina obyvateľov myslí, že tak je to správne. Samozrejme, chyby nemožno vylúčiť. Ale kvôli nim nie je dôvod brzdiť integráciu. Som za pragmatické posudzovanie celkových pozitív a celkových negatív. Na Slovensku sa názory pohybujú v škále vymedzenej týmito dvoma opačnými a protichodnými krajnosťami. Jedným je požiadavka pravicovej straníckej centrály volajúca po tzv. slovenskej daňovej suverenite vyjadrujúcej výlučné rozhodovanie Slovenska o daniach. To znamená, že EÚ by sa podľa tejto požiadavky nemala podieľať na rozhodnutiach ohľadom daní. Požiadavka teda odmieta zosúlaďovanie daní v EÚ. Odmieta európsku úroveň a požaduje národnú úroveň. Pravým opakom je ale zase extrémna požiadavka, ktorá zaznela z maďarskej pravicovej straníckej centrály. Táto požiadavka volá po zriadení a výkone správy EÚ nad územím Slovenska. Požaduje život na Slovensku pod správou EÚ, ktorá veľmi pripomína princíp mandátneho územia uplatňovaný v čase po 1. svetovej vojne podľa Parížskej mierovej konferencie v roku 1919. Vtedy víťazné mocnosti formou mandátu v súvislosti s otázkou koloniálnych území riešili správu území a národov, ktoré sa nedokázali sami postarať o seba. Dĺžka mandátu závisela od pokroku, ktorý títo zverenci urobia. Výkon takejto správy pripadol priamo Spoločnosti národov alebo štátom, ktorým Spoločnosť národov udelila mandát. Táto neakceptovateľná požiadavka na opačnom okraji názorového spektra predstavuje práve výlučne európsku úroveň a odmieta národnú úroveň. Ako vidíme, tieto dva odlišné názory pravice rozdeľuje priepastný rozdiel. EÚ nesúhlasí ani s jedným krajným názorom o výlučne národnej úrovni rozhodovania, ani s druhým príliš extrémnym názorom o výlučne európskej úrovni rozhodovania. Mnohé rozhodnutia prijaté na európskej úrovni sa ukazujú ako vhodné a efektívne. Najmä keď členovia EÚ preniesli časť svojich právomocí, najmä zákonodarných a výkonných, na inštitúcie EÚ. Výhody aproximácie práva členov EÚ sú nesporné. Zdá sa, že obyvateľstvo to najviac pociťuje v potravinovej bezpečnosti, kde sa s normami EÚ v tejto oblasti stretávame denne a na každom kroku. Dnes si už ani nevieme predstaviť, že by sa na pultoch našich obchodov predávali výrobky, ktoré by nespĺňali normy EÚ.
 

4. V celoeurópskom priemere najviac občanov sa vyslovuje za práva detí no na Slovensku prevládajú ekonomické a sociálne práva, prečo asi ?
• Jedným z dôvodov je dosiahnutá ekonomická a sociálna úroveň jednotlivých členských štátov. Slovensko je dnes prirodzene nútené ešte venovať svoju sústredenú pozornosť ekonomickému a sociálnemu postaveniu svojich obyvateľov. Iba tak dokáže približovať kvalitu života Slovákov k životnej úrovni v štátoch, ktoré sa po 2. svetovej vojne neocitli v sovietskej okupačnej zóne. Práve preto členské štáty západnej Európy zabezpečili dostatočnú kvalitu života svojich obyvateľov a dnes už majú vytvorený priestor pre explicitnejší spôsob formulácie politiky aj voči deťom. Napriek tomu si myslím, že naša legislatíva vytvára dostatočný rámec pre ochranu práv detí, zrejme však náročnejšou stránkou veci zostáva jej implementácia. Vyjadrujem presvedčenie, že vždy sa musíme starať o slabých bezmocných a znevýhodnených ľudí. Je úplne jedno, či sú nemajetní, chorí, hendikepovaní, skôr alebo neskôr narodení, ženy alebo patria k inej menšinovej skupine obyvateľstva. Je to naša morálna povinnosť.

 

5. Mala by sa podľa vás, pán predseda, rozšíriť Európska únia o nové krajiny alebo je počet členov vyhovujúci a prijímanie ďalších by mohlo spôsobiť problém ?
• Slovensko považuje členstvo v Európskej únii za pridanú hodnotu. Má preto eminentný záujem na pokračovaní procesu rozširovania. To znamená, že máme životný záujem o šírenie a upevňovanie mieru, demokracie, slobody a prosperity. Rozširovanie Európskej únie je nevyhnutné pre súčasný vývoj nielen z európskeho ale aj globálneho hľadiska. Európska integrácia zásadným spôsobom prispieva k bezpečnosti európskych štátov. Hovorím o vonkajších hrozbách a o posilnenej koordinácií a spolupráci v oblasti boja proti terorizmu, organizovanému zločinu a nelegálnej migrácii,  ako aj v oblasti krízového riadenia. Máme záujem, aby priestor v Európe bol stabilný a demokratický, ale rovnako aby tento priestor bol aj čo najširší. Slovensko potrebuje vytláčať čo najďalej od seba nestabilitu a hrozby konfliktov. Veď povedzme nahlas, že nepokojný Balkán je vzdušnou čiarou naozaj príliš blízko, Ukrajina leží hneď za plotom medzi Slovenskom a Ruskom a Turecko kontroluje strategické energetické trasy. Jasná integračná perspektíva musí ostať zachovaná aj pre ďalších záujemcov, súčasných i budúcich kandidátov. Pragmaticky tvrdím, že nie je dôležité číslo stoličky pri stole európskej rodiny. Dôležité je číslo v ekonomickej, politickej a bezpečnostnej súvahe. Dôležité je čo štát Európskej únii priniesol a čo jej vzal v zmysle schémy má dať a dal.
 

6. Na čo by sa mala EÚ zamerať viac v rámci pomoci konkrétne Slovensku ?
• Súčasná slovenská vláda je proeurópska. Už v decembri 2007 sme búrali závory na štátnych hraniciach a stali sa pevnou súčasťou Schengenského priestoru v EÚ. Vzápätí, na jar 2008 sme ratifikovali Lisabonskú zmluvu. Slovensko bolo úspešné napriek tomu, že SDKÚ–DS a KDH, vyjadrili neeurópsky postoj a nepodporili ratifikáciu. Opozícia týmto slovenskej diplomacií za kvalitnú prácu uštedrila facku. Opozičné stranícke centrály dnes trpia diskontinuitou zahraničnej politiky. Po úspešnej ratifikácii Lisabonskej zmluvy Slovensko zaviedlo euro a 1.1 2009 vstúpilo do Európskeho menového systému. Pre EÚ sme pomohli vytvoriť súvislú eurozónu od západnej atlantickej hranice až po východnú hranicu únie. Otvorením 16. úseku eurozóny sme dostali európsku menu až na ukrajinskú štátnu hranicu, teda až na kontaktné miesto s externým prostredím Európskeho spoločenstva. Otvorili sme európsky priestor pre voľný obeh európskej meny bez destabilizačných zmenárenských bariér a kurzových rizík. Vo vysokom tempe sme Európe pomohli za rekordných 4 a pol roka od vstupu do EÚ. Pomohli sme investorom, podnikateľom a rovnako aj občanom. Strategický význam pre Slovensko má aj fakt, že v priestore bývalej Rakúsko-Uhorskej monarchie dnes vytvorilo jednu spoločnú rakúsko-slovenskú eurozónu. Vo vývoji Európy je historicky a strategicky mimoriadne dôležité, že po Slovinsku vytvorilo Slovensko eurozónu dokonca už aj v priestore bývalej sovietskej okupačnej zóny, ktorá vznikla po roku 1948. V medzinárodných vzťahoch sa poskytuje oficiálna rozvojová pomoc, humanitárna pomoc, vojenská pomoc, prípadne rôzna iná pomoc, na ktorú je štát odkázaný. Túto medzinárodné spoločenstvo poskytuje zvyčajne krajinám ohrozeným alebo postihnutým ozbrojeným konfliktom, živelnými pohromami, hladom, nákazou a iným nešťastím. Slovensko dnes nepotrebuje pomoc v klasickom význame pojmu pomoc. Určite však privíta každú spoluprácu a podporu. Priority podpory projektov na Slovensku sú stanovené v dokumentoch, ktoré vypracovali slovenské orgány v súlade s hlavnými prioritami EÚ. Pre Slovensko je dôležité budovanie infraštruktúry v oblasti dopravy a energetiky. Najmä v tomto období, keď ekonomika čelí hospodárskej kríze, je dôležité sa zamerať na rozvoj menej rozvinutých regiónov Slovenska a tak ich lepšie zapájať do hospodárskeho a sociálneho života krajiny. Privítali by sme pružnejšie posudzovanie projektov a odbúranie nepotrebnej administratívy, ktorá je s ňou spojená.

7. Aký má politický vplyv spoločenstvo krajín EÚ na jednotlivé politiky štátov ?
• Jednotlivé štáty počas existencie EÚ pomerne často dospeli k veľmi podobným rozhodnutiam prijatým zdola a tieto vyzerali ako spoločné pre viaceré členské štáty. Preto je prirodzené, že svoje politiky sa snažili presadiť do spoločného politického rámca EÚ. Naopak, tento politický vplyv EÚ neskôr priamo vplýva na členov. Tento vplyv sa však neuplatňuje bez možnosti jednotlivých členov usmerňovať a ovplyvňovať ho. Preto sa najvyšší politickí predstavitelia členských štátov pravidelne zúčastňujú na spoločných rokovaniach EÚ. Na summitoch, radách a podobne si, často veľmi otvorene a priamo vysvetlia svoje pozície, stanoviská a názory, aby potom mohli prijať také rozhodnutia, ktoré budú prínosom najmä pre jednotlivé členské štáty. Tak sa spoločne dohodnuté postupy jej jednotlivých členov stávajú politikou EÚ. Politický vplyv celého spoločenstva je taký, ako si ho jej členovia dohodli a s ktorým na najvyššej politickej úrovni súhlasili. Ľudia spoločenstvo chápu ako jeden z najvýznamnejších garantov demokracie a hospodárskej stability. Vo viacerých krajinách EÚ nemá až takú dôveru, akú jej preukazuje slovenská verejnosť. U nás patrí k najvyšším. Ako príklad možno uviesť  Írsko, kde si obyvatelia mysleli, že rastúca integrácia v rámci EÚ nie je v ich záujme. Avšak aj dopady svetovej hospodárskej krízy presvedčili Írov, že dôsledky sa znášajú ľahšie v rámci spoločenstva ako jednotlivo. Najmä v prípade relatívne malej krajiny. Je zákonité, že ak obyvatelia vidia prínosy z vplyvu spoločenstva krajín EÚ, potom túto dôveru voličov rešpektujú aj politici a prenášajú ju do politiky jednotlivých štátov. V Európe má spoločenstvo krajín EÚ veľmi výrazný vplyv na jednotlivé politiky štátov. Ale aj mimo Európy. Stačí si uvedomiť prípadnú rozdielnosť postoja krajín ako Rusko, Čína, či USA v rokovaniach so Slovenskom, ak by sme neboli súčasťou spoločenstva.
 

8. Je politický záujem EÚ v priamej súvislosti s celosvetovou hospodárskou krízou ?
• Snahou EÚ je, aby dopady celosvetovej hospodárskej krízy mali čo najmenší vplyv na život jej obyvateľov. Únia urgentne hľadá vhodné riešenia, ktoré by zamedzili ďalšiemu zhoršovaniu ekonomickej a hospodárskej situácie v jej členských krajinách. Európska únia sa zhodla na jednotnom postoji na svojom mimoriadnom summite dňa 17. septembra 2009. Tento európsky postoj vzápätí tlmočila aj lídrom svetového formátu G20 v Pittsburgu koncom septembra 2009. Záujmom všetkých svetových hráčov je, aby sa vhodnou implementáciou nájdených riešení dopadov celosvetovej krízy zamedzilo zhoršovaniu situácie nielen v rozvinutých aj v rozvojových ekonomikách sveta. 
 

9. Umožňuje Európska únia európskym občanom mať väčší prospech z pozitívnych vplyvov globalizácie ?
• Nestačí iba želanie byť v klube. Nestačí dokonca ani byť členom klubu. Dôležitý je práve prínos pre klub Európanov. Spoločenstvo oceňuje náš konkrétny podiel na formovaní EÚ. Oceňuje mieru nášho vkladu do zvyšovania potenciálu EÚ. Spoločenstvo nemeria našu pridanú hodnotu obyčajným členstvom v EÚ. Užitočné bude, ak sa niektorí naši politici zbavia sentimentálneho opájania sa sebaklamom o triumfálnom zavŕšení zahraničnej politiky Slovenska členstvom v EÚ. Vytriezvenie z naivity im ukáže v akom omyle žili. Členstvo Slovenska v EÚ je iba začiatok. Je iba predpokladom pre obohatenie Európy. Je iba nástrojom na zabezpečenie potrieb Slovenska. Žijeme v globalizovanom svete, kedy globalizácia má svoje pozitívne ako aj negatívne stránky. Európska únia umožňuje svojim zložením ako aj samotným fungovaním lepšie reagovať na tie negatívne vplyvy, ktorým by bolo náročnejšie čeliť krajinám jednotlivo. Tým, že Slovenská republika preniesla časť svojich právomocí na Európsku úniu, sme zároveň vyjadrili záujem na podieľaní sa a samotnej tvorbe spoločných hodnôt, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie európskej spoločnosti. Áno, aj takto by sa dal charakterizovať náš vklad do súčasného globalizovaného sveta, ktorý nám umožňuje slobodne cestovať, pracovať, nakupovať a jednoduchšie uzatvárať obchody nielen v rámci EÚ ale aj za jej hranicami. Je potrebné podčiarnuť, že základným princípom EÚ je rešpekt ku každému jej členovi bez ohľadu na jeho veľkosť.

 
10. Aké priority, pán predseda, podporuje EÚ na Slovensku, do akých oblastí je ochotná vstupovať a ktoré zásahy sú už neprijateľné a ponechané na krajinu ?
• Treba si uvedomiť ako sa rozhoduje v EÚ. Nie EÚ, ale členské štáty rozhodujú o tom, ktoré kompetencie postúpia orgánom EÚ ako je Európska komisia, Európsky parlament a Rada ministrov a ktoré si ponechajú v národnej, regionálnej, lokálnej kompetencii. To je princíp subsidiarity, ktorý popri princípe súdržnosti patrí medzi základné princípy fungovania EÚ. Ani potom ich však európske inštitúcie nemôžu vykonávať bez kontroly členských štátov. Ak sa napríklad členské štáty v Lisabonskej zmluve rozhodli prenechať ochranu prírody na orgány EÚ, potom tie isté členské štáty hlasujú v rade ministrov o samotnom výkone tejto kompetencie. Konkrétny minister konkrétnej krajiny zdvihne ruku za prijatie alebo proti prijatiu legislatívy EÚ. Na druhej strane Európska komisia stráži dodržiavanie zmlúv EÚ. Môže od členského štátu žiadať, aby svoje záväzky voči európskej legislatíve splnil. Konkrétne, ak Slovensko nedodržuje niektoré zákony EÚ, na ktorých prijatí sa podieľalo a za ktoré hlasovalo, potom sa Európska komisia snaží o nápravu. V krajom prípade môže Slovensko zažalovať pred Európskym súdnym dvorom. Na stanovení hlavných priorít EÚ napríklad v oblasti podpory poľnohospodárstva, služieb, cestovného ruchu, ochrany životného prostredia, boja s hospodárskou krízou a podobne sa podieľajú aj slovenské orgány. Ich schválenie v orgánoch EÚ je kompromisom všetkých členských krajín a nie diktátom z Bruselu. Konkrétne priority EÚ na Slovensku si určujú predovšetkým slovenské orgány, podľa špecifík a potrieb Slovenska. Medzi dôležité priority EÚ na Slovensku určite patrí vybudovanie chýbajúcej infraštruktúry v súlade s plánmi Transeurópskych sietí. Je to cieľ, ktorý prináša úžitok všetkým Európanom. Preto je to celoeurópskych projekt financovaný z prostriedkov EÚ, teda prostriedkov všetkých krajín EÚ. Tento cieľ súvisí aj s hospodárskym rozvojom zaostalých regiónov Slovenska. Tieto dostávajú najviac finančnej pomoci na projekty lokálneho významu: rozvoj vidieka, cestovný ruch, podpora malého a stredného podnikania a podobne. Aj tieto priority sa však môžu časom zmeniť, spravidla v novej finančnej perspektíve EÚ, ktorá sa očakáva po roku 2014.
 

Pre Parlamentný kuriér pripravila Anna Komová

 

Interview with the Chairman of the Foreign Affairs Committee of the National Council of the Slovak Republic, Mr. Juraj Horváth

Juraj Horváth is International secretary of SMER - Social Democracy

Results of the most recent public opinion survey have confirmed that, ever since Slovakia joined the EU the citizens of Slovakia trust the European institutions and find the nation’s membership in the EU to be a positive thing. The issue is expanded upon and discussed in greater detail in Anna Komová’s interview with the chairman of the Foreign Affairs Committee of the National Council of the Slovak Republic and member of the Slovak parliament’s European Affairs Committee, Mr. Juraj Horváth.

1. Despite the current economic crisis and the problems it has brought to the employment situation, EU membership gives Slovakia also many advantages. What, in your view, is most important to maintain the trust and effective co-operation among EU member states?

Slovakia's success story to tell. Yes, this is indeed the story of a successful Slovakia. In spite of the global economic crisis Slovakia remains a Central European country that represents stability and progress within the EU. When compared with all of its neighbours – the Czech Republic, Poland, Ukraine, Hungary, and Austria - Slovakia is a politically and economically stable state. Political and economic stability is what makes the EU so strong. EU membership has brought Slovakia unquestionable advantages. Without an exception, all EU member states have been affected by the present economic crisis, their national economies and the resulting social situation suffering its devastating consequences and rising unemployment. It is the coordinated effort that helps EU members to cope with the crisis successfully. EU funds and other economic tools the EU as a strong and democratic community has at its disposal are an important source of support for all member states. Slovakia, too, can make use of those funds in an effective way in order to mitigate the impacts of the global economic crisis. The relations among partners within the EU are of crucial import for its further development. Those relations at the same time represent the source of the general feeling of comfort shared by all EU member states. Maintaining trust in those relations is based upon good cooperation, made possible on the principles of fair agreements. Good agreements make good partners. On top of that there are also values which we share as a group and which we must support and protect, for no political or economic agreements could ever make up for their absence.

2. Are Slovakia’s interests perceived by the EU as being important for the direction in which it is heading as a group?
 
Those interests that Slovakia and the EU share in common definitely are. At the same time it holds true that for the most part Slovakia’s interests are identical with those of the EU. The European Union obviously regards them important, for they actually strengthen the very essence of the integration process, i.e. the unity and the potential of the EU itself. But the interests of individual states will never be completely identical. Therefore, Slovakia must pursue the fulfillment of its own specific needs as a nation too. Suffice it to mention but the solution of the gas supply crisis in early 2009 when the citizens of Slovakia faced imminent danger of having no light and heat in their homes. Prime Minister Robert Fico and economy minister Ľubomir Jahnátek had to engage in a series of tactically prepared and exceptionally skillfully conducted negotiations to bring that mid-winter energy crisis to a successful end in the interest of all Slovak citizens. The Slovak premier succeeded in his effort by using persuasive arguments and making the most of his credit of trustworthy partner in the talks with key EU players on the one hand and Russia and Ukraine on the other. My conclusion is that uniting and internal harmonization of Europe is the best answer to the global challenges of today. Therefore - respect for the legitimate interests of individual states, including those of Slovakia, is an important adhesive as we move ahead jointly in the same direction. This is how we see things, and this is how our partners in the EU see these things either.

3. As indicated by the common public opinion survey, some even think that more decision making should take place at European level. What is your opinion on that? Do you think it might help Slovakia?

The ever more intensive integration process in Europe is heading toward more decision making at the European level and less decision making at national level. In all countries including Slovakia most people think that that is the right way to proceed. Of course mistakes cannot be excluded, but that should not decelerate integration. I myself support a pragmatic stance in weighing and judging the overall positives and negatives. In Slovakia, views oscillate between two opposite extremes. The school of thought of the right-wing party headquarters is calling for the so-called Slovak tax sovereignty that wants that all tax-related decision making remain within the exclusive competence of Slovakia, and that the EU should have no say in tax issues. Thus the demand rejects a harmonisation of taxes within the EU. National level is thus being preferred over European level. On the opposite side of the scale is the extreme demand made by the headquarters of the right-wing Hungarian ethnic party that calls for the establishment and exercise of an EU administration over the territory of Slovakia. This demand would like to see the life in Slovakia under EU administration, reminiscent of the mandate territory principle applied in the wake of World War I after the Paris Peace Conference in 1919. Back then, in dealing with colonial territories the victories powers decided to solve the issue of administration over territories and nations unable to take care of themselves by means of mandate. The duration of that mandate depended upon the progress made by the territories and nations in question. The actual exercise of that administration fell within the responsibility of the League of Nations or the states that received the mandate from the League. This unacceptable demand on the opposite side of the opinion spectrum gives preference exclusively to the European level and rejects the national level. It is more than evident that these two opposed right-wing views are divided by deep chasm. The EU disagrees with either of the two extreme views. Many decisions taken at European level have proved to be useful and effective. Especially when EU member states transferred some competencies, notably in the legislative and executive sphere, to EU institutions. Approximation of law has brought the member states undeniable advantages. People may be most aware of this fact in the food safety area in which EU norms are visible to everyone on a daily basis. Today we cannot even imagine the sale of goods that fail to meet European standards is impossible anymore.

4. On the average, Europeans seem to be focusing their attention on promoting the rights of children while in Slovakia people’s minds tend to be preoccupied mainly with economic and social rights. Why?

One reason is the economic and social situation in individual member states. Slovakia obviously still needs to concentrate great effort and attention on economic and social aspects and wellbeing of the citizens. That is the only way to proceed if we want to improve the quality of life of Slovak people and raise their living standard to the level of the states that did not find themselves part of the Soviet-occupied zone in the wake of World War II. Western European member states of the EU were able to ensure high quality of life of their citizens and are therefore more ready now for a more explicit way of formulating policies also when it comes to children. But in spite of that I am convinced that protection of the rights of children in Slovakia has a sufficient legal basis. Its efficient implementation, however, may still be in need of improval. I am convinced that we have a lasting obligation to take care of the weak, the needy and the disadvantaged. Regardless of whether they are ill, handicapped, poor, elderly, men or women, or whether they happen to belong to some other minority group. It is our moral duty.

5. Do you think that EU enlargement should continue and new member states should be admitted or are you satisfied with EU’s present size and the accession of new states would cause problems?

EU membership is seen by Slovakia as an added value. We therefore strongly support further enlargement of the European Union and promote the expansion and strengthening of peace, democracy, freedom and prosperity. EU enlargement is a necessity both from the European point of view as well as from a global perspective. European integration is contributing in a truly vital manner to the security of all the states of Europe. What I have in mind here are mainly the external threats and strengthening of coordination and co-operation in our fight against terrorism, organized crime and illegal migration, as well as in crisis management. We want Europe to be stable and democratic and we also want that stability and democracy spread further. Slovakia wants to push instability and threat of conflict as far away from its borders as possible. Let me point out quite openly that a discontent Balkans lies very close to Slovakia’s borders, that Ukraine is our next-door neighbour that lies between Slovakia and Russia, and that Turkey is in control of strategic energy transport routes. The door to integration should remain open to all of the present and future candidates. Pragmatically speaking, the number on your seat at the European table is of no importance. What really matters in terms of European “mathematics” is economy, politics and security. In other words, of real significance is the assessment of what a given state brings to the EU and what it will take away.

6. What should the European Union concentrate on more in its assistance to Slovakia?

The incumbent Slovak government is pro-European. Already in December 2007 we pulled down border crossing gates on our borders when the Schengen space of the EU was enlarged to include also the territory of the Slovak Republic. A couple of months later, in the Spring of 2008, we successfully ratified the Lisbon Treaty despite the fact that SDKÚ-DS and KDH failed to manifest a pro-European stance and refused to support the ratification. The opposition chose to “reward” the successful work of Slovak diplomacy with a blow.
Foreign policy discontinuity is now the malady opposition parties’ leaderships suffer from these days. The Slovak Republic then wasted no time and the ratification of the Lisbon Treaty was followed by introduction of the Euro and Slovakia’s entry into EMU on January 1, 2009. We have helped Europe in creating an uninterrupted Eurozone that now stretches all the way from the Atlantic border of the European Union in the west right up to the EU’s eastern border. By opening the sixteenth section of the Eurozone we have brought the Euro to the Ukrainian border, i.e. to a place where the European Community and the external space of the EU meet. We have opened the European space for free circulation of the single European currency without the destabilizing exchange barriers and exchange rate risks. In just four and a half years since we joined the EU we have managed to help Europe at high speed. Investors, entrepreneurs and citizens have all benefited from that. Of strategic significance for Slovakia is also the fact that in what had been the territory of the former Austro-Hungarian monarchy Slovakia has created a common Austrian-Slovakian Eurozone. Equally important - both strategically as well as from the point of view of European history - is at the same time that after Slovenia also Slovakia has created a Euro zone in what had once been the Soviet-occupied zone after 1948. Official development aid, humanitarian aid, military and other aid is provided within the framework of international relations to states that need such aid. The international community provides such aid to countries threatened or affected by armed conflict, natural disasters, famine, contagion, etc. In that classical sense Slovakia of course does not need any aid or assistance but it welcomes any support and is always open to co-operation. Priorities for the support of projects in Slovakia are set in the documents prepared by Slovak authorities in keeping with the priorities of the EU. Especially now, at the time when the national economy is forced to wrestle with economic crisis it is crucial to make every effort to help the less developed regions catch up. More flexible assessment of projects and reduced burden of unnecessary administrative work associated with them would be of great help.

7. What political influence does the community of EU states have on the policies of individual states?

During the existence of the EU, individual states often made very similar decisions that looked common for a number of states. It is therefore natural that they sought to make their policies part of the common political framework of the EU. And conversely, this political influence of the EU subsequently directly influences individual member states. This influence is, however, not applied without individual states having the possibility to shape its direction and influence it. That is why member states’ highest political representatives regularly meet and attend common EU talks. EU summits, Council meetings etc. provide the necessary platform for very open exchange of views and explanation of positions, so that they can then adopt decisions beneficial to individual member states. Decisions adopted jointly by individual member states thus become EU policy. The political influence of the Community reflects the consensus attained by its members at top level political forums. People regard the Community as one of the key guarantors of democracy and economic stability. In some countries the EU does not enjoy the same level of trust as in Slovakia. The level of trust by Slovak people for the European Union belongs among the highest. For instance people in Ireland did not seem to have confidence in further EU integration being in their interest. But the current economic crisis and its impacts have persuaded the Irish that serious problems are best faced collectively rather than individually. This is especially true of relatively small countries. It is only natural that when people appreciate the benefits and advantages of EU membership and influence, politicians respect the confidence of their voters in the EU and reflect it in member states’ policies. In Europe, the EU as a community has very strong influence on individual policies of European states. But that influence is also strong outside Europe. Suffice it to point to the likelihood of a different approach such major international players as Russia, China or the U.S. might apply in talks with Slovakia if the Slovak Republic was not an EU member state.

8. Is the political interest of the EU directly associated with the global economic crisis?

EU’s concern is to minimize the impacts of the current global economic crisis on the life of its citizens. The EU is making every effort to find solutions that would prevent further worsening of the economic situation in EU member states. At the summit meeting held on September 17, 2009, EU leaders reached consensus as to how the EU should be proceeding ahead as a group. Late in September the EU informed of its decision also the world leaders at the 2009 G20 Summit in Pittsburgh. All major international players want that solutions to the impacts of the crisis be implemented that would prevent the economic situation from worsening not just in the developed countries but also in the developing ones.

9. Does the EU enable its citizens to benefit from the positive aspects and influences of globalization?

The wish to join the club is not enough. Nor is it even enough to be a member of the club. What matters is the actual contribution to the club. The Community appreciates Slovakia’s contribution to the actual shaping of the European Union and to increasing its potential. The Community does not measure our added value just by our EU membership. Some Slovak politicians should get rid of their false sentimental belief about Slovakia’s EU membership being a triumphant finale of the foreign policy of Slovakia. Waking up from their naivety will show them how wrong they have been. Slovakia’s membership in the EU is just the beginning. It is just a precondition for being able to enrich Europe, a precondition for the fulfillment of Slovakia’s needs. This is a globalised world, and globalization has both positive and negative aspects. EU’s composition and functioning make it possible to better respond to the negative influences that would be far more difficult to face by individual countries. By transferring some of its competences to the EU, the Slovak Republic expressed its interest to participate in the very creation of the common values vital to the functioning of Europe’s society. Yes, this too is one way to characterize our contribution to the globalised world of today that allows us to travel, work, shop, and do business freely and more easily not just in the EU but also elsewhere. It is important to underscore that respect for any member state regardless of its size is a key EU principle.

10. Mr. Chairman, what priorities is the European Union supporting in Slovakia, what areas is it willing to participate in and which steps are already unacceptable and left to Slovakia to make?

One has to bear in mind how the decision making in the EU is done. It is the member states rather than the EU that decides which competencies to transfer to EU bodies such as the European Commission, the European Parliament and the Council of Ministers and which competencies they want to remain at national, regional or local level. Together with the principle of solidarity, this subsidiarity principle belongs among the key principles that govern the functioning of the EU. But even then the European institutions cannot implement them without member states’ control. If, for instance, member states decided in the Lisbon Treaty to leave nature protection within the competence of the EU then those same member states vote in the Council of Ministers on the actual exercise of that competence. A concrete minister from a concrete state raises his/her hand in support or against the adoption of a concrete piece of EU draft legislation. On the other hand the European Commission keeps guard on adherence to EU agreements. It has the power to urge a member state to fulfil its obligations that stem from the Community legislation. In other words, if Slovakia fails to adhere to a particular piece of EU legislation it had voted for the European Commission may ask it to do so. In an extreme case it may even initiate proceedings against Slovakia for failure to fulfil its obligations at the European Court of Justice. Slovak authorities, too, participate in setting main EU priorities in areas such as for example support of agriculture, services, tourism, environmental protection, or fight against economic crisis etc. Their approval is not a dictate from Brussels but a compromise achieved by all member states of the EU. Concrete EU priorities in Slovakia are set primarily by Slovak authorities. Those priorities are based on and reflect Slovakia’s specific needs. Among the key EU priorities in Slovakia is without doubt building the missing infrastructure in line with the Trans-European networks plans. All Europeans will benefit from this goal. It is therefore a European project financed by EU resources, i.e. by the resources of all EU member states. This goal is also associated with economic development of the less advanced regions of Slovakia that get most financial assistance to support important local projects in such areas as rural development, tourism, small and medium-sized enterprise development and so on. But these priorities may change over time too in the new financial perspective after 2014.