SMER - sociálna demokracia - Nazabudnúť na ľudí

Predseda vlády a strany SMER – sociálna demokracia Robert Fico reagoval na mimoriadnej tlačovej konferencii vo štvrtok 10.decembra 2009 na nevídané praktiky slovenskej tlače, ktoré už naozaj prekračujú pravidlá akejkoľvek dobrej morálky.

Robert Fico informoval, že prakticky všetko, čo bolo povedané na sneme strany SMER -  sociálna demokracia pri príležitosti desiateho výročia vzniku strany, bolo zo strany slovenskej tlače popreté, prekrútené alebo znevážené. Médiá však úplne odignorovali informáciu, ktorá na sneme zaznela z úst Roberta Fica, a to, že na začiatku minulého týždňa sa stretli predstavitelia slovenskej tlače, aby zorganizovali spoločnú stratégiu v tom, ako škandalizovať a ako postupovať proti vláde, jej predstaviteľom a proti členom strany SMER – sociálna demokracia. „Na tomto stretnutí bolo dohodnuté presne, ako sa majú denníky správať, ak príde k dispozícii nejaká informácia, ako si budú vymieňať tieto informácie, ako sa budú podporovať pri tvorbe rovnakých titulkov, ako sa budú podporovať pri tvorbe rovnakých článkov na tú istú tému. To, že to je tak, netreba nijakým spôsobom dokazovať, pretože kto si dnes pozrie slovenskú tlač, vidí, že je to absolútna koordinácia slovenskej tlače v boji proti vláde Slovenskej republiky. Dobre, my to rešpektujeme, je to vaše rozhodnutie. Ale je to nevídané v demokratickej spoločnosti, ak slovenská tlač preberá úlohu opozície a robí za opozíciu tú najšpinavšiu robotu. Klame sa, fabuluje sa a vymýšľa sa od rána do večera“, povedal predseda vlády. 
Robert Fico ďalej uviedol, že bol presvedčený, že najhoršie, čo sa môže stať slovenskej žurnalistike, je, ak novinári klamú a podvádzajú. Navyše sa v slovenskej tlači zaviedla prax, že printové médiá odmietajú akceptovať žiadosti o opravu a uverejňovať opravy nepravdivých faktov.  „Je tu množstvo dôkazov, jasných dôkazov o tom, ako slovenská tlač o veciach klame. Nemýlil som sa, pretože naozaj to prekračovanie hraníc etiky sa dostalo podstatne ďalej a pokračuje terorizovanie obyčajných ľudí. (...) Sám som uviedol niekoľko prípadov terorizovania mojich rodinných príslušníkov – mojej manželky, môjho syna, ako im neustále novinári vybúchavajú na dvere doma, žiadajú od neho informácie, chcú od neho interview, a to už od veku, keď mal 13 – 14 rokov, nehovoriac už teraz, keď má 16 rokov. Nechcem hovoriť o manželke, aby to opäť nevyzeralo naozaj, že som veľmi osobný. To, čo slovenská tlač predviedla v pondelok vo Veľkých Dvoranoch, to je terorizovanie živých ľudí. Opakujem – terorizovanie živých ľudí. Natláčali sa do rodinných domov, násilím vyžadovali od ľudí v dedine, ktorí nechceli s nimi hovoriť, odpovede na ich otázky. Keď ľudia žiadali, aby ich nenatáčali, aby sa ich nepýtali, nerešpektovali tieto postoje, tieto názory a naďalej veľmi agresívnym, hrubým spôsobom sa dožadovali v tejto dedine rôznych informácií. Mýlil som sa, ak som si myslel, že toto je definitívne prekročenie hraníc etiky, ktorá by sa v žurnalistike mala objaviť. Pretože dochádza už aj k terorizovaniu mŕtvych. Mám k dispozícii list, ktorý jeden slovenský denník poslal na Okresný súd v Topoľčanoch, v ktorom tento slovenský denník žiada, aby mohol študovať dedičský list po mojom mŕtvom otcovi. Možno si teraz poviete, že je to nejaký nezmysel, alebo že asi na to novinár má právo. Chcem vám ale povedať, že traumu, ktorú týmto spôsobujete, ani nie tak mne, ako mojej rodine a ďalším blízkym, je trauma, ktorá je naozaj veľmi hlboká. Pokojne tu pred vami poviem, že môj otec zomrel ako 56-ročný a zomrel ako robotník. Nebol žiadny boháč. V tom spise novinár nič nenájde. Pýtam sa, prečo terorizujete mŕtvych ľudí? Pýtam sa, prečo ten istý denník požiadal o dedičský spis môjho starého otca, roľníka, ktorý takisto nikdy nič nemal a žil svojím životom na jednej dedine?“, opýtal sa Robert Fico.
A pokračoval: „Vážení priatelia zo slovenskej tlače, ja som váš terč a nie môj mŕtvy otec. Ja som váš terč a nie môj mŕtvy starý otec. Ja som váš terč a nie môj syn. Moja mama, ktorú terorizujete v Topoľčanoch od rána do večera a vo Veľkých Dvoranoch, a rovnako nie je terčom vo vašej politike určite ani moja manželka. Ja som váš terč. Nech sa páči, strieľajte do mňa od rána do večera. A ja budem pokračovať legálnym spôsobom súboja s vami. Nebudem organizovať politické strany ako mafiu, ako ste urobili vy, slovenské denníky, proti tejto vláde, ale všade tam, kde to bude dôležité, budem dávať návrhy na opravu, všade tam, kde to bude potrebné, budem dávať stanoviská a všade tam, kde to bude potrebné, samozrejme, použijem aj ten krajný prostriedok, akým je návrh na ochranu osobnosti, čo je návrh, ktorý má právo podať ktorákoľvek osoba na Slovensku. Ale nebudeme rešpektovať, že si vymýšľate veci typu, že som na novinárov povedal, že sú špinaví hajzli, hoci sa v troch samostatných konaniach právoplatne ukázalo, že ste klamali. Nebudem rešpektovať ďalšie klamstvá, ktoré šírite na túto vládu. Ale znovu opakujem to isté, prestaňte sa rýpať v minulosti môjho mŕtveho otca, robotníka z Topoľčian, ktorý zomrel ako 56-ročný. Prestaňte sa rýpať v minulosti môjho mŕtveho starého otca. Toto, priatelia, je hyenizmus najhrubšieho zrna, aký som ešte nikdy nevidel. Toto by neurobili ani najväčšie prasce na svete, čo vy robíte vo vzťahu k rodine, čo robíte k slovenským politikom, čo robíte k ľuďom, ktorí robia svoje veci. Nech sa páči, som tu a som pripravený s vami bojovať od rána do večera. Ale legitímnymi prostriedkami, nie týmito prasačinami, ktoré vy robíte od rána do večera. Prepáčte, že som emotívny, ale to, čo sa udialo v súvislosti s dedičským konaním po mojom mŕtvom otcovi a po mojom starom otcovi, je naozaj niečo, čo som nemohol opomenúť. A myslím si, že je veľmi dôležité, aby som na to reagoval.“