SMER - sociálna demokracia - Nazabudnúť na ľudí

Predseda vlády SR Robert Fico bilancoval v stredu 17. marca 2010 v priestoroch Úradu vlády SR štyri roky svojej vlády.

Prejav predsedu vlády SR Roberta Fica:
„Vážený pán prezident, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení prítomní! Privítam som v mene celej vlády Slovenskej republiky požiadavku pána prezidenta Gašparoviča zhodnotiť za účasti pána prezidenta, aj pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky plnenie programového vyhlásenia vlády za roky 2006 až 2010. Takáto požiadavka má svoju vnútornú logiku. Keďže vládu vymenúva a odvoláva prezident a vláda za výkon svojej funkcie je zodpovedná Národnej rade. Pre ďalšie formovanie slovenského politického systému by bolo dobré, pokiaľ by sa z takéhoto hodnotenia stala pravidelná udalosť.

Dnešné stretnutie plynule nadväzuje na kontrolné dni, ktoré som ako predseda vlády absolvoval u každého jedného člena vlády. Pri hodnotení plnenia vládneho programu sa ale nechcem pustiť prioritne cestou suchého odpočtu. Chcem predovšetkým odpovedať na otázku, či sa vláde podarilo dostatočne reagovať na dve základné výzvy, z ktorých jedna existovala už v čase nástupu vládneho kabinetu v júli roku 2006 a druhá prišla na konci roka 2008 v podobe svetovej hospodárskej krízy.

Súčasná vláda prevzala svoje právomoci v roku 2006. Po ôsmich rokoch pôsobenia pravicového kabinetu, vyznávajúceho hodnoty individualizmu, slabého štátu, deregulácie, privatizácie, prijímania rozhodnutí predovšetkým v prospech majetnejších obyvateľov a podnikateľského sektora a jednostrannej orientácie slovenskej zahraničnej politiky. My sme prišli s jasnou programovou alternatívou. Naša vláda sa rozhodla ísť kvalitatívnou zmenou, ktorú sme v programovom vyhlásení vyjadrili v podobe solidarity, silného, moderného a sociálneho štátu, posilnenia kontrolných a regulačných funkcií štátu, zastavenia privatizácie, ekonomických a sociálnych rozhodnutí v prospech väčšiny a vyváženej zahraničnej politiky. Našu suverenitu sme nakoniec preukázali krátko po nástupe stiahnutím slovenských vojakov z vojnového konfliktu v Iraku.

Ako prvá vláda v histórii samostatnej Slovenskej republiky sme sa otvorene vo svojom programe prihlásili k článku 55 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predpisuje sociálny a ekologický charakter trhového slovenského hospodárstva. A všetkým trom charakteristikám hospodárstva – sociálnemu, trhovému a ekologickému – sme sa rozhodli dať rovnakú váhu. V roku 2006 sme teda predložili obraz Slovenska v roku 2010 ako krajiny vnútorne stabilnej, potvrdzujúcej možnosť a správnosť kombinácie hospodárskeho rastu a silnej sociálnej kvality, krajiny s dobrými vzťahmi so susedmi, ktorá napriek menšej územnej rozlohe požíva medzinárodný rešpekt. Jednoducho povedané, videli sme v roku 2006 Slovensko v roku 2010 ako štát, v ktorom sa dá žiť, pracovať a podnikať. Bola táto naša predstava len fikciou, ale to bola predstava reálna?

Som presvedčený, že za celé obdobie vládnutia sme urobili dosť. A to aj napriek tomu, že svetová kríza prišla na konci roku 2008. Od prvého dňa nášho vládnutia zákonodarná aj exekutívna činnosť vtláčali pečať jednoty hospodárskych a sociálnych procesov. Myslím si, že existovala vôľa presadiť základnú premisu vládneho programu, vychádzajúcu zo skutočnosti, že podmienky, v ktorých ľudia žijú a pracujú, nie sú len ich osobnou vecou a zodpovednosťou ich blízkych a rodín, ale aj vecou verejnou. Odmietli sme individualizmus a správne sme vsadili na solidaritu. Hospodársky rast nevnímame ako samoúčelný, ale ako elementárny predpoklad sociálneho rozvoja. A to všetko pri prísnej finančnej disciplíne. Veď to bolo hneď v roku 2006, keď sme sa zaviazali rešpektovať prísne kritériá Maastrichtu a zviesť euro k 1. januáru 2009. Tým, čo si nepamätajú, pripomínam, že v roku 2006, keď sme preberali vládnu moc, Slovensko neplnilo kritériá Maastrichtu. 

Vláda okamžite od roku 2006 reagovala na defekty pravicového vládnutia. Obnovili sme sociálny dialóg medzi vládou, odbormi, zamestnávateľmi a Združením miest a obcí Slovenska. Pri všetkých problémoch a nedostatkoch, ktoré sa objavili v sociálnom dialógu, je tu jediný správny spôsob prijímania najvýznamnejších rozhodnutí. Význam sociálneho dialógu sa zvýraznil najmä v čase boja proti dôsledkom svetovej hospodárskej krízy. Zmenili sme neoliberálny Zákonník práce na štandardnú európsku normu a nepripustili sme znižovanie pracovnoprávnej ochrany zamestnancov pod zámienkou svetovej krízy. 34 913 invalidom, ktorým pravicová vláda vzala alebo znížila invalidné dôchodky, sme vrátili peniaze v celkovej výške 70 miliónov eur, v korunách 2 miliardy 178 miliónov korún. Zvyšovali sa dôchodky a to aj v čase krízy, naposledy od 1. januára 2010 o tri percentá, teda v čase, kedy veľa krajín Európskej únie z dôvodu šetrenia pristupovalo k znižovaniu. Od roku 2006 pravidelne vyplácame vianočný príspevok, ktorý mienime pretransformovať do trinásteho  dôchodku. Opatrenia, uskutočnené v oblasti starobného dôchodkového sporenia boli zamerané hlavne na posilnenie bezpečnosti dôchodkového sporenia a zavedenie zodpovednosti dôchodkových správcovských spoločností za riadenie investícií občanov v rámci II. piliera. Znížili sme odplatu za správu majetku v dôchodkovom fonde takmer o dve tretiny a zaviedli sme garančný účet. Na zdravotne postihnutých občanov sme v roku 2009, v čase krízy, vyčlenili medziročne viac o 40 miliónov eur. Zvýšili sme aj úrazové dávky, rodinné prídavky na deti, zaviedli sme príspevok pri narodení prvého, druhého i tretieho dieťaťa vo výške približne 829 eur, zvyšuje sa rodičovský príspevok. Vláda podporuje mladomanželské pôžičky a hypotekárne úvery.

V zdravotníctve sme okamžite pristúpili k zrušeniu zdravotníckych poplatkov. Viacerými opatreniami vrátane zníženia DPH a referencovaním cien liekov sme vytvorili tlak na znižovanie cien liekov, stabilizovali sme zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, zachovali sme sociálny zmier postupným, každoročným zvyšovaním miezd zdravotníckym pracovníkom a lekárom. Vláda postupne vytvárala podmienky na znižovanie počtu zdravotných poisťovní a odvážne rozhodla o zákaze používať zisk súkromných zdravotných poisťovní, tvorených z odvodov  poistencov na súkromné účely.

Vážený pán prezident, vážený pán predseda Národnej rady, sociálny štandard, či vnímanie služieb poskytovaných zdravotníctvom, celkom pochopiteľne podlieha subjektívnemu hodnoteniu individuálnych ľudí, hoci k takémuto hodnoteniu mám veľký rešpekt a nikdy by som si nedovolil ignorovať ho, alebo nasilu pretláčať rôznymi štatistikami. Na druhej strane som hlboko presvedčený, že v sociálnej oblasti vláda Slovenskej republiky od roku 2006 v porovnaní s osemročným pôsobením pravicovej vlády urobila zásadný posun k základom sociálneho štátu. Túto základnú úlohu, vyplývajúcu z programového vyhlásenia vlády, vláda bezpochyby splnila.

Vážení prítomní, podobne ako v sociálnej sfére, aj v hospodárskej politike vláda vynakladala a do posledného dňa bude vynakladať všetko úsilie, na zabezpečenie hospodárskeho rastu. Nevnímame ho však, ako som už uviedol, samoúčelne, ale ako predpoklad uplatnenia legitímnych cieľov podnikateľského sektora a maximálneho rozvoja každého človeka. Bez hospodárskeho rastu nie je možné posilňovať sociálny štát. Vláda od roku 2006 – a potvrdzujú to stretnutie s profesnými komorami, či predstaviteľmi zamestnávateľov -  neprijala žiadne opatrenia alebo rozhodnutia, ktoré by zhoršovali podnikateľské prostredie a mali negatívny vplyv na hospodársky rast. Naopak, zrovnoprávnili sme domácich investorov so zahraničnými pri získavaní investičných stimulov. Nezvyšovali sme dane, ani nezavádzali nové druhy daní či poplatkov. V tomto trende musí pokračovať aj nová vládna zostava.

Vláda, bez ohľadu na to, či bude sociálnodemokratická, liberálna alebo pravicová, nemôže vnímať priaznivé podnikateľské prostredie ako akýsi dar podnikateľov, ale ako nevyhnutný predpoklad napĺňania poslania v podnikaní. Súborom vládneho obdobia 2006 – 2010 a významným faktorom pozitívne ovplyvňujúcim slovenské hospodárstvo je však predovšetkým zavedenie spoločnej európskej meny k 1. januáru 2009. Bude trvať niekoľko rokov, kým sa ďalšej krajine podarí dostať do elitného klubu eurozóny. Bezproblémové zavedenie eura sa dnes absolútnou väčšinou občanov Slovenskej republiky vníma ako veľký úspech. A chcem všetkým občanom poďakovať za podporu a pomoc pri zavádzaní spoločnej európskej meny. Aj keď strata menovej politiky prináša so sebou určité nevýhody - Slovensko s eurom, Schengenom, nepredraženou kvalifikovanou pracovnou silou a  vnútornou stabilitou sa stáva pre zahraničné investície jednou z najatraktívnejších krajín.

Naše volebné obdobie, vážené dámy a páni, sa zapíše aj dôsledným prístupom vlády k cenám energií. Úroveň inflácie na Slovensku v rokoch 2000 – 2006 bola predovšetkým dôsledkom vysokých spotrebiteľských cien energií. Pravicová vláda pristúpila k privatizácii energetických podnikov a často sa aj v rámci privatizačných zmlúv zaväzovala k rastu cien energií v záujme pomôcť zahraničných kupujúcim získať prostredníctvom vysokých cien a zisku čo najskôr naspäť zaplatenú kúpnu cenu. Táto vláda ihneď po prevzatí moci v roku 2006 pristúpila k vytvoreniu účinnejšieho regulačného rámca a k  posilneniu nezávislosti regulačného úradu od energetických monopolov. Na politiku v oblasti cien energií môže byť súčasná vláda právom hrdá. Zabezpečili sme stabilitu cien, zabránili ďalšiemu neopodstatnenému zvyšovaniu. Ba dokonca cena zemného plynu v roku 2010 zaznamenala pokles. Bez realizácie týchto regulačných opatrení by Slovensko nemalo šancu na splnenie maastrichtského inflačného kritéria, čo by v konečnom dôsledku znemožnilo prijatie eura.

Hospodársky rast a jeho kvalitu budú ovplyvňovať aj mnohé rozhodnutia rezortu školstva. Zvýšená podpora vedy a výskumu, prispôsobovanie vzdelávacieho systému potrebám praxe a najmä tlak na kvalitu vysokoškolských zariadení, na ktorý nemala predchádzajúca vláda odvahu – toto všetko v krátkom čase prinesie konkrétne výsledky. Veľmi sa teším aj z realizácie vládneho štipendijného programu, umožňujúceho stovkám študentov stredných škôl bezplatne stráviť jeden školský rok v niektorej z európskych krajín a dokonale si osvojiť cudzí jazyk. Aj to je prejav sociálneho prístupu súčasnej vlády.

Hospodárskemu rastu napomáhala aj intenzívna podpora výstavby nájomných bytov prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania a priamych dotácií z ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja. Takto sme v rokoch 2006 až 2010 zafinancovali výstavbu takmer 15 tisíc nájomných bytov, čo je podstatne viac, ako dosiahla pravicová vláda. Obrovským úspechom bol program zatepľovania, na ktorý sme vynaložili v roku 2009 71 miliónov eur, teda viac ako 2 miliardy korún. Verím, že v tomto roku sa nám podarí naakumulovať ďalšie finančné zdroje, aby sme mohli ďalej poskytovať bezúročné pôžičky na pätnásť rokov majiteľom rodinných domov a bytov v bytových domoch.

Nemôžem opomenúť ani poľnohospodárstvo. Poľnohospodári dostali od súčasnej vlády programovú a reálnu satisfakciu za absolútnu nežičlivosť a necitlivosť pravicovej vlády. Poľnohospodárstvo sa považuje za jednu z priorít hospodárskej politiky súčasnej vlády. Výraznou podobou podpory poľnohospodárstva bolo dorovnanie priamych platieb prostriedkami štátneho rozpočtu do možnej úrovne 30 percent z úrovne podpory farmárov tzv. starých členských štátov Európskej únie a to ihneď od roku 2007. Aj v kríze zostavovaný štátny rozpočet na rok 2010 vyčleňuje na doplatky 20 percent.

Vážený pán prezident, vážený pán predseda Národnej rady, vážení prítomní, bez toho, aby bolo potrebné urobiť detailný výpočet splnených úloh programového vyhlásenia môžem konštatovať, že do začiatku svetovej hospodárskej krízy vláda Slovenskej republiky urobila všetko potrebné na udržanie zdravého hospodárskeho rastu. Neohrozila verejné financie a nezhoršovala sociálny štandard. Práve naopak. Vláda dôsledne, ako sa k tomu zaviazala, presadzovala na Slovensku európsky model zmiešaného hospodárstva, pričom vychádzala z poznania, že vyvážená súhra trhu a silného sociálneho štátu je jediná cesta, ako zabezpečiť vyššiu kvalitu života na Slovensku – dobré podmienky pre prácu, aj pre zamestnávateľov. Na Slovensku v roku 2006 reálne nastal odklon od slabého štátu a individualizmu k modernému sociálnemu štátu a k solidarite.

Úlohy a záväzky, vyplývajúce z programového vyhlásenia sme plnili aj v tzv. neekonomických rezortoch. S plnou zodpovednosťou vyhlasujem, že žiadna vláda neurobila pre policajtov a hasičov toľko, ako sa nám podarilo v rokoch 2006 – 2010. Okamžite sa to prejavilo v znížení kriminality, nehodovosti, vo vyššej úspešnosti záchranárskych zákrokov. Rezort vnútra spolu s ministerstvom financií excelentne zvládol vstup Slovenska do schengenského priestoru. Nesmieme zabúdať na varovania Európskej únie z augusta 2006, že sme boli v tom čase najhoršie pripravená krajina na vstup do Schengenu.

Ministerstvo kultúry  bolo pri dokončení a odovzdaní novej budovy Slovenského národného divadla. Rezort prispel k výraznému posilneniu historického sebavedomia Slovákov. S odvahou sa zhostil aj závažnej úlohy – pripraviť nový tlačový zákon, či prijať dôležitú novelizáciu jazykového zákona. Nenaplnili sa žiadne negatívne scenáre, podľa ktorých by tlačový zákon mal v praxi znamenať obmedzenie slobody tlače, alebo jazykový zákon porušenie práv príslušníkov národnostných menšín.

Rád by som využil túto príležitosť, vážený pán prezident, aby som vás požiadal o vyjadrenie protestu voči nedávnym vyjadreniam vášho maďarského partnera, prezidenta Maďarskej republiky pána Sólyoma, podľa ktorého by sa na Slovensku mali občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti učiť slovenský jazyk ako cudzí jazyk. Ide o neprimeraný zásah do vnútorných záležitostí Slovenskej republiky a pokus o ďalšie oslabovanie vzťahu občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti k vlastnému štátu – k Slovenskej republike. Menšinová politika súčasnej vlády naďalej predstavuje aj vďaka aktivitám podpredsedu vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny vysoký európsky štandard.

Vážený pán prezident, pán predseda Národnej rady, vážení prítomní! Plnenie programového vyhlásenia vlády bolo v rokoch 2006 – 2010 sprevádzané politickou stabilitou. Vládna koalícia si zachováva väčšinové postavenie v Národnej rade Slovenskej republiky, čo im umožňuje prijímať v Národnej rade bez závažnejších problémov zákony súvisiace s vládnym programom. Často išlo o významné rozhodnutia, ktoré sa dotýkajú veľkého počtu obyvateľov alebo presahujú jedno volebné obdobie. Rád by som poďakoval koaličným partnerom, koaličným stranám Ľudovej strane – HZDS, ako aj Slovenskej národnej strane za túto stabilitu, ako aj za významný príspevok, ktorý urobili vo vzťahu k plneniu programového vyhlásenia vlády. V priebehu volebného obdobia sme zabezpečili, že Slovensko je predvídateľným a spoľahlivým medzinárodným partnerom, ktorý si plne a prijateľným spôsobom chráni svoje vlastné národné a štátne záujmy. To mu ale nebráni plniť si medzinárodné záväzky v rámci Európskej únie, Severoatlantickej aliancie alebo v iných zoskupeniach. Politickú stabilitu sme dokonca prezentovali aj v čase, kedy opozícia porušila princíp širokej politickej dohody v zásadných otázkach štátu a jeho zahraničnej politike. Nezmyselné vydieranie vládnej koalície opozíciou pri ratifikácii Lisabonskej zmluvy sa zapíše do politických dejín Slovenskej republiky ako príklad zlyhania pri presadzovaní zahraničnopolitických záujmov Slovenska. Nepochopiteľný pre nás bol aj postoj opozície k zavedeniu eura, kedy odmietla pristúpiť k celospoločenskej dohode sociálnych partnerov a veľkého počtu ďalších inštitúcií o potrebe zaviesť na Slovensku euro. Politickú stabilitu sme zachovali aj napriek vyvodzovaniu zodpovednosti za chyby, ktorých sa dopustili individuálni členovia vlády. Tak ako sme nepodcenili prípravu ekonomických, finančných a sociálnych rozhodnutí, s vysokou pravdepodobnosťou sme podcenili mieru tlaku a vplyvu na politický a hospodársky systém nášho štátu, ktorý už od novembra 1989 vyvíjajú možné záujmové skupiny a ekonomickí lobisti ako akúsi prirodzenú súčasť slovenského politického života.

Počas vládnutia v rokoch 2006 – 2010 došlo k individuálnym chybám aj zlyhaniam. Boli však súčasne prijímané aj vážne dôsledky. Nepamätám si, vážené dámy a páni, že by v histórii moderného Slovenska od januára 1993 došlo k odňatiu celého rezortu spod politickej kontroly koaličného partnera. Na rozdiel od predchádzajúcej vlády sme však rovnako urobili bezprecedentné kroky v boji proti klientelizmu. Ponechali sme na čele Úradu pre verejné obstarávanie predstaviteľov opozície. Umožnili sme vstup opozície do Slovenského pozemkového fondu. Opakovane sa menil a zdokonaľoval zákon o verejnom obstarávaní. Podarilo sa nám presadiť zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Napriek dôležitým posunom v boji proti súdnym prieťahom stále pred nami však stojí vážna výzva zvyšovania kvality a rýchlosti súdnej ochrany.

Vážený pán prezident, som pripravený do posledného dňa tohto volebného obdobia pokračovať vo vyvodzovaní osobnej zodpovednosti za ďalšie prípadné zlyhania. Chyby a individuálne zlyhania predstaviteľov tejto vládnej koalície však nemenia nič na tom, že najvýznamnejšou aférou tohto volebného obdobia bolo preukázanie prania špinavých peňazí s vysokou pravdepodobnosťou získaných ako provízie za privatizáciu strategických podnikov, ktoré cez daňové raje realizovala jedna z opozičných strán.

Pán prezident, pán predseda Národnej rady, vážení prítomní! Počas dôsledného a pokojného plnenia programového vyhlásenia prišla na konci roku 2008 udalosť, ktorá svojím rozsahom a katastrofálnymi dôsledkami šokovala celý svet – globálna hospodárska kríza. Vláda Slovenskej republiky, na čele ktorej stojím, bola vystavená skúške, akú ešte v histórii neabsolvovala žiadna slovenská vláda. Splnenie vládneho programu za predpokladu hospodárskeho rastu a stability počas celého volebného obdobia nebolo v podstate jednoduchou záležitosťou. Dnes sa úspešnosť vlád na celom svete ale nehodnotí podľa toho, či splnili svoje záväzky z roku 2006, ale podľa toho, ako čelia svetovej kríze a v akej kvalite krajinu z krízy vyvedú. Musím pripomenúť, že  nástup svetovej hospodárskej krízy sa na Slovensku stretol s vážnou plynovou krízou a potrebou sústrediť veľa energie na úspešné zavedenie eura. Vďaka enormnému úsiliu sme zvládli odstavenie dodávok plynu a nič nás nezastavilo ani pri zavádzaní spoločnej európskej meny. V boji proti svetovej hospodárskej kríze sme najskôr zastabilizovali finančný systém schválením 100-percentných garancií za vklady a posilnením bankového dohľadu. Na celosvetový pokles hospodárskeho rastu – Slovenská republika ako ekonomicky mimoriadne otvorená a na 80 percent exportne závislá krajina z veľkých ekonomík nemala šancu samostatne reagovať. Bolo nevyhnutné byť súčasťou spoločného postupu Európskej únie. Oceňujem prístup sociálnych partnerov, ktorí prijali myšlienku zriadenia Slovenskej protikrízovej rady,  na pôde ktorej boli prijímané vážne rozhodnutia s ďalekosiahlymi dopadmi na štátny rozpočet. Napriek všetkým opatreniam na domácej a európskej úrovni každého členského štátu Európskej únie ekonomika prudko klesala. Na Slovensku po dosiahnutí vrcholu v roku 2007, kedy hospodársky rast dosiahol rekordných 10,6 percenta, v roku 2009  vyústil do 4,7 percentného poklesu reálneho HDP.

Vláda Slovenskej republiky správne vsadila na filozofiu silného intervenujúceho a súčasne sociálneho štátu. Pretože len tento typ štátu preukázal v kríze životaschopnosť. Rovnako sme ako jedinú možnosť podpory hospodárskeho rastu videli veľké verejné investície, hoci protikrízová rada prijala celý rad iných rozhodnutí väčšieho alebo menšieho významu, s väčším alebo menším efektom. Bol súčasne daný pokyn na dôsledné a urýchlené čerpanie zdrojov, nachádzajúcich sa v európskych fondoch. Podľa vládneho programu z roku 2006 sme mali záväzok vytvoriť podmienky na výstavbu a sprevádzkovanie 100 kilometrov diaľnic a rýchlostných komunikácií do roku 2010. Už dnes vieme, že to bude 160 kilometrov vrátane takých významných stavieb, ako je diaľničné premostenie Považskej Bystrice a pomocou PPP projektov sme naštartovali aj stavebné práce na všetkých zostávajúcich úsekoch diaľnice D1 Bratislava – Košice a rýchlostnej komunikácie R1 medzi Nitrou a Banskou Bystricou. Svetová kríza mimoriadne komplikuje získavanie bankových zdrojov na veľké investičné projekty a zdržala nás pri výstavbe diaľnic 18 mesiacov. O kvalite prípravy výstavby diaľnic však svedčí aj skutočnosť, že projekt PPP verejno-súkromného partnerstva na rýchlostnej komunikácii R1 medzi Nitrou a Banskou Bystricou získal v Londýne ocenenie Európsky infraštrukturálny projekt roku 2009.

Bez ohľadu na krízu vláda vytvárala tlak na dostavbu 3. a 4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce, výstavbu nového terminálu na letisku v Bratislave, rekonštrukciu národných športových štadiónov či významných národných kultúrnych pamiatok, ako je napríklad Bratislavský hrad. Pozitívny vplyv na hospodársky rast mal už aj spomínaný program zatepľovania alebo tzv. šrotovné. Odmietam verejne akúkoľvek kritiku nedostatočného čerpania eurofondov. Počas kontrolných dní som sa osobitne sústredil na mieru ich čerpania a môžem potvrdiť, že rozhodnutie urýchliť využívanie fondov v boji proti kríze bolo správne realizované. Slovenská republika nemá s využívaním eurofondov žiadne vážnejšie ťažkosti. Naopak, doteraz schválené projekty viedli k udržaniu alebo vytvoreniu približne 135 tisíc pracovných miest. V boji proti kríze sa dôsledne držíme zásad, že prijímané protikrízové opatrenia nemôžu byť financované na úkor zvyšovania deficitu verejných financií alebo na úkor dosiahnutého sociálneho štandardu.

Aj preto môžem s veľkým uspokojením konštatovať, že po vážnych rozpočtových škrtoch, predovšetkým na úkor rezortov obrany a vnútra, už v roku 2010 očakávame na Slovensku nižší deficit ako v roku 2009. V rámci celej Európskej  únie sa pritom deficit zvýši zo 7 na 7,5 percenta. Ešte väčšie uspokojenie vyslovujem nad tým, že sme nepristúpili k zvyšovaniu daní, poplatkov, k znižovaniu dôchodkov, či k inému okresávaniu sociálneho štandardu nastaveného v roku 2008, ako určitej bariéry proti prípadným negatívnym dôsledkom zavedenia eura, ktoré našťastie nenastali. Podobne ako všetky členské štáty Európskej únie, aj Slovensko sa borí so zvýšenou nezamestnanosťou, ako s tzv. treťou sociálnou vlnou svetovej krízy. Okrem celého radu ad hoc opatrení, napríklad príspevok na udržanie zamestnanosti a príspevok na vytvorenie nového pracovného miesta, bolo vyčerpaných viac ako 35 miliónov eur. Návrat k uspokojivým údajom môže zabezpečiť len opätovné naštartovanie hospodárskeho rastu, čo je u Slovenska v roku 2010 vysoká pravdepodobnosť. Dovolím si však pred vami všetkými ešte jeden údaj, ktorý vnáša do problematiky miery nezamestnanosti na Slovensku iné videnie. Príslušné orgány ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny vykonali viac ako 17 tisíc kontrol na odhaľovanie čiernej práce. Výsledok je alarmujúci. Čierna práca má rozsah viac ako 17 percent. V každom prípade znižovanie počtu nezamestnaných, ktorí reálne prišli z dôvodu krízy o prácu, zostáva prioritou nad priority nielen pre súčasnú vládu, aj pre tú, ktorá príde po parlamentných voľbách v júni tohto roku.

Vážený pán prezident, vážený pán predseda Národnej rady, vážení prítomní! Slovensko dôsledky svetovej hospodárskej krízy prekonáva pomerne úspešne. Možno to demonštrovať aj tým, že hodnota hrubého domáceho produktu na obyvateľa, napriek poklesu hospodárskeho rastu v roku 2009, bola v tom istom roku, teda v roku 2009 o viac než 40 percent vyššia ako v roku 2006. Znamená to, že ekonomika Slovenska sa stala nielen výkonnejšou, ale z hľadiska dopadov na obyvateľstvo aj odolnejšou voči dôsledkom hospodárskeho poklesu, než tomu bolo v minulosti. Sme veľmi opatrní v optimizme a pripravení aj na tie najhoršie varianty napríklad v podobe ďalšej vlny svetovej hospodárskej krízy. Ak má byť súčasná vláda hodnotená predovšetkým cez prizmu jej postojov ku kríze,  najobjektívnejšie je oprieť sa o medzinárodné hodnotenia. Hovoria, že Slovensko má mať v roku 2010 jeden z najvyšších hospodárskych rastov v Európskej únii, že bude konsolidovať verejné financie a že miera jeho verejného dlhu je druhá najnižšia v eurozóne. Ak je priemerná miera verejného dlhu v Európskej únii na úrovni okolo 80 percent a na Slovensku sa blíži len k 40 percentám, oprávnene sa pýtam, prečo za každú cenu treba atakovať vládu a akúkoľvek dobrú správu prichádzajúcu z medzinárodného prostredia? Vláda Slovenskej republiky, ktorej som predsedom, teda Slovenskú republiku nezadlžovala tak, ako to tvrdia naši oponenti. Ak tieto optimistické prognózy budú naplnené, stane sa tak bez toho, aby vláda kvôli kríze siahala ľuďom na ich štandard, bez toho, aby sa podmienky na podnikanie menili k horšiemu.

Vážený pán prezident, vážený pán predseda Národnej rady, aj vláda Slovenskej republiky, nielen medzinárodné inštitúcie sú presvedčené, že Slovenská republika patrí medzi tie krajiny, ktoré zvládajú dôsledky svetovej hospodárskej krízy dobre, a ktoré majú aj dobré východiská pre rok 2010. Možno to ilustruje aj fakt, že sme pravdepodobne ako jediná krajina v čase krízy pristúpili k zníženiu spotrebnej dane z nafty, čo malo okamžite pozitívny efekt na zvýšenie jej spotreby na území Slovenskej republiky. Všetko, čo vláda robí proti kríze, je porovnateľné s opatreniami iných členských štátov Európskej únie a v súlade s plánom hospodárskej obnovy Európy. Podporujeme aj názory, že v súčasnosti sa už neodporúča pripravovať ďalšie opatrenia na zmiernenie dopadov svetovej krízy, ale je potrebné podporovať tie, ktoré sa najviac osvedčili v praxi. Ak budú na ne potrebné ďalšie finančné prostriedky, pôjdeme cestou škrtov vo vládnej spotrebe. V tomto duchu je veľmi pozitívny vývoj pri rušení krajskej štátnej správy a dvoch ministerstiev.

Vážený pán prezident, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, dovoľte mi vysloviť aj vám poďakovanie za mimoriadne konštruktívnu spoluprácu pri prijímaní protikrízových opatrení. Bez vzájomného porozumenia a ústretového dialógu by takáto efektivita bola úplne nepredstaviteľná.

Vážené dámy a páni, program novej vlády, ktorá vznikne  z parlamentných volieb, bude bezpochyby predovšetkým prienikom  politických programov strán novej vládnej koalície. To však opätovne môže viesť k prerušeniu zásadných procesov naštartovaných súčasnou vládou. Pravica sa opäť môže pokúšať o privatizáciu, oslabovanie solidarity a sociálneho štátu. Nie je dôvod veriť nejakým iným vyhláseniam. Pravica osem tokov na Slovensku vládla a robila konkrétne kroky, ktoré smerovali k oslabovaniu sociálneho štátu, k oslabovaniu najslabších, viedla k deregulácii, viedla k privatizácii a k ďalším opatreniam, ktoré  neboli na prospech väčšiny obyvateľov Slovenskej republiky. Prípadná vláda so silným sociálnodemokratickým prvkom bude naopak presadzovať politiku sociálneho štátu a solidarity. A chceme tieto prvky aj naďalej posilňovať.

Občania Slovenskej republiky majú veľmi jasnú voľbu, pretože vedia, čo to je mať osem rokov pravicovú vládu a čo to je mať štyri roky vládu so silným sociálnodemokratickým prvkom. Vedomí si tejto slovenskej politickej reálie a vedení zodpovednosťou za budúcnosť Slovenska, sme hneď v roku 2006 zadali Slovenskej akadémii vied vypracovanie Vízie a stratégie rozvoja Slovenskej republiky v strednom a dlhodobom horizonte. Zdôraznili sme potrebu strategickej dimenzie vládnutia širokej, celospoločenskej a politickej dohody o prioritách vývoja Slovenskej republiky do roku 2030.

Dielo, o ktorom práve začala verejná diskusia, je nezávislou odbornou výpoveďou o potenciálnom smerovaní Slovenskej republiky. Základné odporúčanie v ňom obsiahnuté a určené ďalším slovenským vládam, ktoré nastúpia po parlamentných voľbách a budú tu až do roku 2030, spočíva v absolútnej nevyhnutnosti jednoty ekonomického, sociálneho  a environmentálneho rozvoja Slovenska. Teda v rešpektovaní Ústavy Slovenskej republiky, tak ako sme ju prijali v roku 1992, kedy Ústava Slovenskej republiky definovala Slovensko ako krajinu so sociálnym, trhovým a ekologickým hospodárstvom. Ak sa toto základné odporúčanie vedcov zo Slovenskej akadémie vied a ústavnoprávny pokus obsiahnutý v našom základnom zákone stane podstatou nového vládneho programu, o budúcnosť Slovenskej republiky nemám obavu. Ďakujem veľmi pekne.“