SMER - sociálna demokracia - Nazabudnúť na ľudí

Predseda vlády SR Robert Fico, predseda Národnej rady SR Pavol Paška, minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák a minister financií SR Ján Počiatek informovali na tlačovej konferencii v stredu 12.mája 2010 o ekonomickej kondícii Slovenskej republiky, ako aj o situácii v súvislosti s krízou v Grécku a spoločnom postupe eurozóny.

Robert Fico uviedol, že pokiaľ ide o dôsledky svetovej hospodárskej krízy, Slovensko si vedie veľmi dobre. „Slovensko si vedie aj preto dobre, lebo sme vsadili na spoločný európsky postup. A rešpektovali sme, že taká malá krajina, ako je Slovensko, s takou otvorenou ekonomikou, s takou orientáciou na export nemá šancu individuálne bojovať proti dôsledkom svetovej hospodárskej krízy, ale len v rámci spoločného európskeho postupu. My sme sa výrazne pridali k európskemu plánu obnovy. Prijali sme všetky odporúčania, ktoré na úrovni Európskej rady boli prijaté. Rovnako sme robili dôsledné opatrenia, predovšetkým veľké verejné investície na Slovensku a dnes môžeme aj prezentovať niektoré výsledky, ktoré sme dosiahli“, povedal.

Premiér ďalej novinárov informoval o najnovšej štatistike, podľa ktorej má Slovensko druhý najnižší verejný dlh z pomedzi krajín eurozóny za rok 2009. Dlh Slovenska v roku 2009 bol na úrovni 35,7 percenta. Pokiaľ ide o dlh v rámci celej dvadsaťsedmičky Európskej únie, slovenský verejný dlh je siedmy najnižší. „Toto sú čísla, ktoré sa nedajú oklamať. A môžu opoziční predstavitelia hovoriť čo chcú, toto sú reálne čísla potvrdené Európskou komisiou“, zdôraznil predseda vlády.

Robert Fico tiež informoval o tom, ako rástol dlh Slovenskej republiky v krízovom období v rokoch 2008 a 2009. Na Slovensku narástol dlh o 8 percent, pričom priemer krajín eurozóny je 9,3 percenta. V rámci celej Európskej únie priemerne rástol dlh kvôli kríze o 12 percent, na Slovensku vzrástol o 8 percent. „O čom to rozpráva pán Mikloš? Prečo takto bohapusto klame slovenskú verejnosť? Prečo straší a zavádza? Toto sú čísla. Nie z denníka SME alebo z Hospodárskych novín, toto sú čísla, ktoré uverejnila Európska komisia a za týmito číslami si stojíme aj my“, dodal premiér.

Oficiálne predpoklady Európskej komisie tiež hovoria, že Slovensko má mať v roku 2010 najvyšší hospodársky rast v celej Európskej únii, rovnako ako aj v roku 2011. Slovenská republika dosiahla za prvý štvrťrok 2010 hospodársky rast vo výške 4,6 percenta, čo je najvyšší rast z pomedzi okolitých krajín.
Robert Fico ďalej uviedol, že ak by Európska rada a summit ministrov financií neprijali minulý týždeň stabilizačný program pre Európu, došlo by k nekontrolovanému rozpadu eurozóny, k znehodnoteniu meny a k obrovským problémom. „To by pre Slovensko malo obrovské dôsledky – strata práce pre ľudí, prepad hospodárskeho rastu, nárast verejného dlhu. Teda všetko to, čo držíme pod kontrolou a máme najlepšie výsledky v Európe, by sa vďaka postupu, o ktorom dnes hovorí pani Radičová a pán Mikloš potopilo a okamžite zničilo. Chcem vysloviť veľkú ľútosť, že sa dnes pani Radičová s pánom Miklošom spojili so slovenským bulvárom a koordinovane strašia a klamú slovenskú verejnosť. (...) Vláda, ktorej som predsedom, koordinuje postup s Európou – s Európskou komisiou a s Európskou radou. SDKÚ – pán Mikloš a pani Radičová - koordinujú svoj postup so slovenským bulvárom. (...) Takto ďaleko sme sa dostali na slovenskej politickej scéne. Kvôli voľbám, ktoré sú o 30 dní, sú schopní urobiť akúkoľvek podlosť. A je to úplne jedno, aké dôsledky to bude mať pre Slovensko, lebo cítia, že – joj, to je teraz dobre, treba to tej slovenskej verejnosti rozprávať, že nikomu nič nedávajme, nebuďme súčasťou záchranného európskeho plánu, veď to je populárne, ľudia to majú radi, ľudia to radi počujú. To je nezodpovednosť najhrubšieho zrna, aká tu kedy bola. Opakujem, keby nebola Európska rada a Ekofin rozhodli o zavedení stabilizačného mechanizmu, je nekontrolovaný rozpad eurozóny a eura. Toto chce pán Mikloš a pani Radičová? Asi áno. Pretože v mene dobrého výsledku vo voľbách sú schopní všeličoho. Ukázali nám to pri Lisabonskej zmluve, kde nás hrubo vydierali tlačovým zákonom. Niečo také nemá obdobu na slovenskej politickej scéne“, podčiarkol predseda vlády SR.
Ešte dodal, že vďaka tomu, čo Európa urobila minulý týždeň aj so súhlasom Slovenskej republiky, utrpeli burzoví špekulanti stratu desiatok miliárd dolárov, ktoré investovali proti euru. „Chce tvrdiť pani Radičová a pán Mikloš, že všetci experti, ktorí robili podklady pravicovým lídrom, sú hlupáci? Že hlupákom je Sarkozy, Merkelová, Balkenende a ďalší pravicoví lídri, ktorí dnes sedia v Európskej rade? Sú všetci ostatní v rámci Európy úbohí kamuflátori a banda nezodpovedná? Len oni dvaja majú právo povedať, že Slovensko nesmie byť súčasťou ničoho, s ničím nesúhlasíme, lebo je to populárne, je to pekné a dohodli sa na tom ešte aj so slovenským bulvárom? Naozaj im blahoželám k takejto politike“, uviedol Robert Fico.
Predseda vlády a strany SMER – sociálna demokracia tiež povedal, že mimoriadna schôdza Národnej rady SR k situácii v Grécku, o ktorej zvolanie požiadali opoziční poslanci, je nezmyselná, pretože vláda SR nepredložila do NR SR žiadny návrh úverovej zmluvy, bilaterálnej pôžičky alebo aktivácie stabilizačného mechanizmu, ktorý bol schválený na rokovaní Európskej rady a Ekofinu. „SMER – sociálna demokracia sa týchto šaškární, ktoré nám organizujú páni z SDKÚ nezúčastňuje. Nemá to nijaký význam“, zdôraznil Robert Fico.

Predseda Národnej rady SR Pavol Paška v tejto súvislosti požiadal ľudí na Slovensku, aby nepodľahli demagógii a klamstvu toho najhrubšieho zrna zo strany predstaviteľov SDKÚ.

Minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák povedal, že je ako minister zahraničných vecí sklamaný vulgárnou politizáciou tejto témy (poznámka: záchranná sieť pre Grécko), pretože je to podľa neho naozaj veľmi vážna téma. Z politizácie tejto témy na Slovensku vzniká v zahraničí dojem, že Slovenská republika je krajina, ktorá nemá žiadny problém prijímať miliardy eur v rámci eurofondov, ale má problém pomôcť spojencom v rámci únie a eurozóny, keď vzniká pocit ohrozenia. „Chcem povedať, že pre žiadnu z krajín únie a eurozóny to rozhodnutie o Grécku a stabilizačnom mechanizme nebolo ľahké. A napriek tomu bolo rozhodnutie prijaté jednomyseľne. Tá debata bola o tom, ako pomôcť a nie či pomôcť. Inými slovami – vzniká dojem, že keď nás eurozóna chránila, keď nám dávala stabilitu, zmierňovala následky krízy a keď ubezpečovala zahraničných investorov, že Slovensko je spoľahlivá krajina, tak vtedy k nám bola dobrá a teraz, keď sa treba zapojiť do pomoci, už nám zrazu dobrá nie je. Stále zdôrazňujeme, že členstvo v únii a v eurozóne nám okrem výhod prináša aj záväzky a že sa hlásime aj k nim. Že sa nevyhýbame zodpovednosti a že sme to už viackrát dokázali“, zdôraznil šéf slovenskej diplomacie.
Miroslav Lajčák ďalej vyzval opozičné strany, aby nezneužívali Európsku úniu a naše členstvo v nej na krátkodobé politické účely tak, ako sme to zažili pri ratifikácii Lisabonskej zmluvy a ako to zažívame teraz pri vážnej debate o pomoci Grécku a hlavne o stabilizácii eura. „A ešte raz chcem zdôrazniť, že zo silnej Európskej únie a zo stabilného a silného eura máme prospech a úžitok všetci – Slovenská republika, aj všetci občania“, dodal.

Minister financií SR Ján Počiatek informoval, že drvivej väčšine ekonómov je absolútne jasné, k akej katastrofe by došlo, keby nenastal tento razantný spoločný postup Európskej únie. „Dôkazom o tom sú aj pohyby na všetkých trhoch, ktoré nie je vôbec problém doložiť a vidieť, aké škody už samotná tá situácia spôsobila všetkým krajinám Európskej únie a ako sa trhy stabilizovali práve po prijatí tohto obranného plánu, ktorý vymyslela Európa“, dodal.