SMER - sociálna demokracia - Nazabudnúť na ľudí

Predseda vlády a strany SMER – sociálna demokracia Robert Fico informoval v piatok 22. januára 2010 na tlačovej konferencii o podozrivých transakciách v súvislosti s financovaním politickej strany SDKÚ – DS.

Robert Fico v tejto súvislosti uviedol, že to nerobí veľmi rád, pretože súčasná vláda nešla v roku 2007 cestou písania čiernych kníh. „Musím však s určitou mierou sklamania skonštatovať, že predovšetkým SDKÚ a KDH ako dve opozičné strany po tom, čo boli významnou súčasťou osemročnej vládnej koalície v rokoch 1998 – 2006, neustále sa stavajú do pozície akýchsi morálnych autorít. Všetko spochybňujú, všetko po nich je zlé, neštandardné, nezákonné, nelegitímne. A my sa musíme brániť, pretože nemôžeme dovoliť, aby sa do polohy takýchto morálnych autorít stavali ľudia, ktorí naozaj majú za osem rokov vládnutia pomerne hrubé knihy, popísané rôznymi aktivitami a činnosťami“, povedal v úvode.
Premiér ďalej pokračoval, že Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ) v čase vládnutia, najmä v rokoch 2004 až 2005 robila podozrivé operácie s použitím nastrčených firiem a s účtami v zahraničných bankách. „Z toho všetkého možno vyvodiť podozrenie z používania čiernych fondov na financovanie straníckej činnosti a z pokusov legalizovať tieto fondy, teda prať špinavé peniaze“, podčiarkol Robert Fico.

A informoval: „Je všeobecne známe, že v roku 2003 sa SDKÚ zbavila svojho dlhu vo výške 22 miliónov korún, teda dlhu vo výške asi jeden milión amerických dolárov. A zbavila sa ho tak, že podpísala s obchodnou spoločnosťou Soul, s. r. o. zmluvu o prevzatí tohto záväzku. (...) Vedenie SDKÚ dlhodobo odmietalo uverejniť názov obchodnej spoločnosti, ktorá tento dlh prevzala. My dnes vieme, že to je spoločnosť Soul, s. r. o. A mali na to dôvody, prečo zatĺkali názov tejto spoločnosti. Pretože dlh jeden milión amerických dolárov na seba prevzala spoločnosť s ručením obmedzeným s jedným zamestnancom, bez majetku a s hospodárskou stratou v roku 2003 vo výške 751 tisíc slovenských korún. Konateľkou tejto spoločnosti bola pani Sidónia Bartová. Táto informácia sa ešte neobjavila, teraz ju ale poviem – blízka príbuzná súčasného viceguvernéra Národnej banky Slovenska pána Bartu, ktorý v rokoch 1998 – 2002 robil poradcu podpredsedovi vlády za SDKÚ pánovi Miklošovi. Čiže je tu jasné prepojenie, aj personálne, na SDKÚ. Táto pani však bola súčasne personálne prepojená aj na spoločnosť Project one, ktorá za vlády Mikuláša Dzurindu sprivatizovala Vojenské stavby. A firma Soul vznikla až v roku 2002, teda za vlády Mikuláša Dzurindu. Prvý záver – dlh len vo výške jeden milión amerických dolárov od SDKÚ prevzala v roku 2003 malá garážová firma bez ľudí, majetku, v strate  a personálne napojená na SDKÚ. Vedenie SDKÚ opakovane klamalo, keď tvrdilo, že za prevzatie dlhu dostala spoločnosť Soul budovu, patriacu SDKÚ na Medenej ulici v Bratislave. Klamalo preto, lebo SDKÚ túto budovu spoločnosti Soul predala až v decembri roku 2004,  viac ako rok po prevzatí tohto dlhu. Môžeme ísť teda ďalej a konštatovať – Soul, s. r. o., teda pani Bartová kúpili 16. decembra 2004 od SDKÚ budovu za 26 miliónov 256 760 korún. Prichádza tá istá otázka. Kde vzala garážová firma o jednej osobe, bez majetku, s hospodárskou stratou v roku 2003, ako som uviedol 751 tisíc korún a v roku 2004 s hospodárskou stratou 425 tisíc korún – viac ako 26 miliónov korún na kúpu budovy SDKÚ? Nehovoriac o tom, že táto istá garážová firma, ako som uviedol, v roku 2003 prakticky darovala SDKÚ jeden milión dolárov, pretože od nich prevzali dlh na základe príslušnej zmluvy. Firma Soul, napojená na SDKÚ personálne, na túto otázku nikdy neodpovedala - kde teda vzali peniaze na kúpu budovy v hodnote 26 miliónov 256 760 korún. Jediné čo sa zistilo, a to ste uverejnili aj vy, že v roku 2004 vykázali vo svojich dokumentoch úver vo výške 27 miliónov 545 tisíc korún. To zodpovedá kúpnej cene za budovu SDKÚ na Medenej ulici.“
Robert Fico novinárom predložil rámcovú zmluvu o lombardnom úvere, ktorú 31. 12. 2004 podpísala jediná zamestnankyňa garážovej firmy Soul pani Bartová so švajčiarskou bankou Credit Swisse na sumu 800 tisíc eur. „Pýtam sa, kto dal slovenskej garážovej s. r. o., napojenej na SDKÚ, firme, ktorá bola v strate v roku 2003 a v roku 2004 v státisícových sumách, kto jej dal úver vo výške 800 tisíc eur, čo prakticky zodpovedalo kúpnej cene za budovu SDKÚ na Medenej ulici? Odpoveď na túto otázku je v lombardnom úvere. Pretože ide o úver, ktorý vám banka môže dať aj vtedy, keď nič nemáte a ste zadlžení, za predpokladu, že tento úver je ručený dostatočne tučným kontom tretej osoby. Kto je táto tretia osoba, ktorá má účet v Credit Swisse v Zürichu? Túto otázku kladieme SDKÚ a dopredu ju varujeme, že jej odpoveď budeme konfrontovať“, povedal predseda strany SMER – sociálna demokracia.
Podľa premiéra, je v rámcovej zmluve množstvo zaujímavostí. „Bola podpísaná 31. 12. 2004, pričom reálne spoločnosť Soul dostala peniaze  na účet z citovanej banky už 17. decembra 2004. Otázka – kto pošle dva týždne predtým, ako podpíše zmluvu na účet Soulu, s. r. o., garážovej firmy, napojenej na SDKÚ v strate ? (...) Peniaze nabehli na účet spoločnosti Soul 17. decembra 2004. Je to možné len vtedy, ak je nejaké tučné konto v tej istej banke a z toho tučného konta sa tie peniaze takýmto spôsobom posúvajú. Ako je možné, že ako tretia strana je na rámcovej zmluve uvedená akási pani I. Spoerry a že táto podpisuje rámcovú zmluvu až 4. apríla 2005, teda štyri mesiace po tom, čo sú už peniaze na účte garážovej firmy Soul, s. r. o.“, povedal Robert Fico.
A pokračoval ďalej: „V ten istý deň – 17. decembra 2004, ako Soul dostal peniaze z Credit Swisse na základe lombardného úveru, Soul prevádza na účet SDKÚ kúpnu cenu za budovu na Medenej. Prakticky tú istú sumu, ktorú dostane Soul z Credit Swisse, tých 710 tisíc eur sa preráta na koruny a posiela sa to na účet SDKÚ. A po všetkých týchto neuveriteľných transakciách prichádza ďalšie prekvapenie. Pýtame sa SDKÚ a opäť ich odpoveď budeme konfrontovať. Poslali ste, páni a dámy v SDKÚ, 28. decembra 2004, to znamená 11 dní po tom, čo ste dostali peniaze od Soulu, zo svojho účtu SDKÚ sumu 516 888 eur anglickej spoločnosti Allied Wings Ltd. – pochopiteľne, opäť tento účet je v tej istej banke, švajčiarskej banke Credit Swisse? Pýtame sa a budeme konfrontovať. Kto je spoločnosť Allied Wings Ltd. so sídlom v Londýne? (...) Prečo neznámej anglickej spoločnosti s napojením na Karibik, ktorý je známy svojimi daňovými rajmi, slovenská politická strana posiela 516 880 eur na účet do švajčiarskej banky prakticky hneď po tom, ako urobí podozrivú operáciu z predaja vlastnej budovy na Medenej ulici? Vás neprekvapuje, vážené dámy a páni, že sa objavujú účty v švajčiarskej  banke Credit Swisse, pretože švajčiarske banky sú vo všeobecnosti obľúbené v SDKÚ.“

Robert Fico ešte dodal, že „poradenská spoločnosť Credit Swisse First Boston, ktorá bola poradcom vlády Slovenskej republiky a Ivana Mikloša pri najotrasnejšej privatizácii v slovenských dejinách - SPP,  je investičnou bankovou jednotkou Credit Swisse Group. Tento poradca zinkasoval od vlády Mikuláša Dzurindu za to, že poradil vláde Mikuláša Dzurindu vybrať jedného výhercu privatizácie z jedného - stovky miliónov korún, presne 31 miliónov amerických dolárov. Vzájomná náklonnosť Credit Swisse a SDKÚ je preto celkom pochopiteľná“.

Podľa premiéra, švajčiarske účty sú prekliatím SDKÚ. „Len nedávno sme oznamovali, že nominanti SDKÚ v Slovenskej správe ciest –  v čase, keď vládli – pán Horváth, pán Veselka a pán Matonok – mali peniaze súvisiace s výstavbou tunela Branisko, lepšie povedané s jeho tunelovaním, na účtoch v švajčiarskych bankách. Na základe vystavovania fiktívnych faktúr a navyšovania cien v cenových ponukách boli neoprávnene prevádzané finančné prostriedky v celkovej sume 260 miliónov korún na rôzne súkromné účty. Pričom z účtu v banke UBS vo Švajčiarsku bola časť finančných prostriedkov následne prevedená na osobné účty Romana Veselku v banke UBS vo Švajčiarsku v sume 1 milión švajčiarskych frankov, Valeriána Horvátha v banke UBS v sume 216 tisíc švajčiarskych frankov, Dušana Matonoka v banke UBS v sume 280 tisíc švajčiarskych frankov a časť finančných prostriedkov v sume 1 milión 670 tisíc švajčiarskych frankov boli následne prevedené na účet v banke Hypo Swisse vo Švajčiarsku, patriaci spoločnosti Gamir International Trust, ktorá je organizovaná a registrovaná v Lichtenštajnsku a ktorá bola kontrolovaná Romanom Veselkom.
Samozrejme, potom boli následne finančné prostriedky prevedené na osobný účet Romana Veselku v banke Hypo Swisse, odkiaľ bol v roku 2006 menovaným realizovaný úver v hotovosti v sume najmenej 445 tisíc švajčiarskych frankov. Osobný účet Mariána Horvátha bol v banke Hypo Swisse, odkiaľ bol v roku  2006 menovaným realizovaný výber v hotovosti v sume najmenej 290 tisíc švajčiarskych frankov a 30 tisíc švajčiarskych frankov. Takže švajčiarske účty sú naozaj obľúbené v SDKÚ“, pripomenul Robert Fico.
Na záver predseda strany SMER – sociálna demokracia uviedol, že SDKÚ v čase vládnutia, v rokoch 2004 – 2005, robila podozrivé operácie s použitím natrčených firiem a s účtami v zahraničných bankách. Vzhľadom na vyššie uvedené fakty možno, podľa premiéra, vyvodiť podozrenie s používania čiernych fondov na financovanie straníckej činnosti a z pokusov legalizovať tieto  fondy, teda prať špinavé peniaze. „SMER – sociálna demokracia nikdy nebol konfrontovaný s tým, že by jeho nominanti mali účty v švajčiarskych bankách. Nikdy nemusel cez garážovú firmu alebo personálne prepojenú firmu riešiť svoje financovanie. Nikdy nemusel posielať peniaze na firmy z karibskej oblasti. Som predseda politickej strany desať rokov a nikdy som sa nestretol s potrebou riešiť financovanie strany cez švajčiarske účty (...). Chcel by som opätovne pripomenúť, že odmietame, aby nám strany, ako je SDKÚ – nastavovali morálne alebo etické zrkadlo. Toto ich postavenie má naozaj veľmi slabé stránky“, dodal Robert Fico.