SMER - sociálna demokracia - Nazabudnúť na ľudí

Na pôde Európskeho parlamentu sa počas uplynulého týždňa rokovalo o finančnej krízy a riešení eura ako celku. Poslanci sa zhodli na tom, že pád eura neprichádza do úvahy a Európska únia je odhodlaná urobiť všetko pre to, aby takémuto katastrofickému scenáru zabránila. Na rokovaniach sa zúčastnil aj vedúci slovenskej delegácie europoslancov za stranu SMER-SD Boris Zala. Podľa jeho vyjadrení  všetci prítomní súhlasili s tým, že Grécko je len spúšťacím mechanizmom. Poslanci zároveň odmietli pripustiť, že by mohlo prísť k defaultu (nesplateniu podlžnosti). „Zatiaľ je veľmi jednoznačné stanovisko v tom, že ak Grécko bude plniť podmienky, ktoré boli prijaté 21. júla, tak v rámci Európskej únie a špeciálne v eurozóne sa použijú všetky prostriedky a všetky mechanizmy na to, aby Grécko – povedal by som to jednoducho – kupovalo alebo  požičiavalo si peniaze za podstatne lacnejšie, ako je to doteraz,“ povedal Boris Zala. Za najpodstatnejšie považuje odhodlanie pokračovať v hlbšej integrácii Európskej únie.  K podpore krokov, ktoré by smerovali k zavádzaniu federatívnych prvkov v rámci riadenia a vlády Európskej únie, vyzval aj predseda Európskej komisie José Manuel Barroso. „Diskusia o eure otvára aj pred Slovenskom úplne nanovo otázku hlbšej európskej integrácie. A budeme musieť veľmi otvorene aj my tu s našimi občanmi hovoriť, pretože tieto rozhodnutia smerujú veľmi jednoznačne k tomu, čo by som ja nazval konfederačno-federačné usporiadanie Európskej únie. A myslím si, že táto otázka bude formovať v najbližšej dobe aj tvár našej politickej scény, aj profily jednotlivých politických strán,“ doplnil Zala. Podľa neho si euro stále udržuje medzinárodný kredit a je v záujme všetkých krajín na svete, aby si ho aj udržalo.

Na pôde Európskeho parlamentu sa diskutovalo aj o problematike európskej vlády. „Veľmi jednoznačný nesúhlas bol vyjadrený s postojom Nemecka a Francúzska, teda pani Merkelovej a Sarkozyho v tom, že v európskej vláde by malo byť dvakrát do roka zasadanie predsedov vlád, či už v rámci eurozóny alebo v rámci Európskej únie ako celku,“ poznamenal Zala. Komisia aj parlament však požadujú, aby sa zasadalo minimálne raz týždenne. Nepáči sa im ani fakt, že by sa zišlo 27 premiérov krajín a navrhujú nezávislejší systém postavený na báze Európskej komisie ako európskej vlády.

Poslanci Európskeho parlamentu riešili aj otázku optimalizácie verejných financií jednotlivo v každom štáte eurozóny. „To zaznelo vo veľmi zodpovednej podobe, že každý štát skutočne musí veľmi  prísne plniť kritériá, predovšetkým tie, ktoré boli dohodnuté toho 21. júla, a tie, ako viete, sú obsiahnuté v  tzv. šesť-balíčku. Six Packet– šesť-balíček, ktorý obsahuje bezprostredné rozšírenie tých podmienok, ktoré boli pôvodne dané ako maastrichtské kritériá,  tam je otázka kontroly jednotlivých rozpočtov a ďalších finančných opatrení, až po pokutovanie jednotlivých štítov, a to dokonca v predstihu, až po problematiku agentúry v rámci Európy, teda ratingovej agentúry,“ doplnil poslanec Európskeho parlamentu za SMER-SD Boris Zala.

Europoslanci sa nevyhli ani otázke eurobondov. Viaceré politické skupiny ich považujú za významný nástroj, ktorý je potrebné v budúcnosti zaviesť. Podľa Zalu sa však väčšina zhoduje na tom, že eurobondy nie sú jediným záchranným prvkom, ale len jedným z mnohých. „Bezpochyby za najdôležitejšie sa pokladá najprv postup zavedenia veľmi prísnej disciplíny aj s novými opatreniami v tom šesť-balíčku a potom zavedenie eurobondov,“ zdôraznil Zala.

video k článku