NEWSLETTER: Ak máte záujem o pravidelné informácie
NEWSLETTER: Ak máte záujem o pravidelné informácie
Prijatie nového zákona o odpadoch a riešenie Operačného programu životné prostredie sú aktuálnymi prioritami envirorezortu pre najbližšie obdobie. Uviedol to minister životného prostredia Peter Žiga na tlačovej konferencii s tým, že ide o krátkodobé úlohy (19.04.). Voči Slovensku vedie aktuálne Európska komisia dvanásť konaní, s ktorými sa musí nové vedenie rezortu popasovať. „Najviac nedostatkov a konaní súvisí s prípravou nového zákona o odpadoch, ktorý musíme veľmi urýchlene prijať, lebo v prípade, že Európska komisia uvidí, že v tomto procese nekonáme, hrozí nám žaloba na Súdny dvor Európskej únie. My sme v posledných dňoch prijali veľmi jasné kroky, ktorými by sme chceli, aby sa tento zákon dostal do legislatívneho procesu, aby sme Európskej komisii dali jasne najavo, že sa s týmto problémom, ktorý pre Slovensko hrozí, chceme vysporiadať vo veľmi krátkom čase,“ uviedol minister životného prostredia Peter Žiga.
Minister chce urgentne riešiť aj problematiku zastavených financií z Bruselu pre Operačný program životné prostredie. Z tohto programu bolo dosiaľ schválených 634 projektov v hodnote 1, 536 mld. eur, čo predstavuje 72 percent z celkovej alokácie. „Suma, ktorá ešte nie je vyčerpaná a ani nebola zadaná do výziev v rámci operačného programu, je v objeme 132miliónov eur, čiže asi 6percent celkovej alokácie. Uvedomujem si, že čerpanie prostriedkov z Európskej komisie je veľmi náročné z hľadiska formálnej a byrokratickej stránky, ale nevyužívanie peňazí z operačných programov je podľa mňa zahodenou príležitosťou Slovenska,“ dodal Peter Žiga.
Ministerstvo rozdelilo svoje priority na krátkodobé, strednodobé a dlhodobé, resp. strategické. Do kategórie strednodobých zaradil šéf envirorezortu najmä otázku protipovodňových opatrení. Podľa Petra Žigu sa v tejto oblasti veľa zanedbalo a Slovenský vodohospodársky podnik je kapitálovo aj finančne poddimenzovaný. „Štát musí byť pre občana v oblastiach, kde dochádza k povodniam či veterným smrštiam, oporou. Musím povedať, že v tejto oblasti sa v posledných rokoch veľa zanedbalo, hlavne z hľadiska toho, že štát nevydáva dostatok finančných prostriedkov na to, aby sa uskutočňovala prevencia proti povodniam,“ spresnil šéf envirorezortu. Podľa jeho slov chce iniciovať stretnutie s ministrom financií, na ktorom budú hľadať riešenie protipovodňových opatrení.Jednou z hlavných úloh bude dobudovanie povodňového a varovného predpovedného systému, ktorý pracuje na znížení škôd spôsobených povodňami prostredníctvom hydrologických predpovedí a varovaní. „Tento systém, ktorý s vysokou pravdepodobnosťou dokáže niekoľko hodín vopred predpovedať prívalové vlny, môže zachrániť životy a majetok občanov, má vybudovať preventívnu protipovodňovú ochranu a na tento systém je už vypracovaná komplexne koncepcia. Sú pripravené na to prostriedky z fondov Európskej únie vo výške – v objeme asi 20miliónov eur. Tie sa budú čerpať cez náš Operačný program – životné prostredie,“ koštatoval Peter Žiga.
Ministerstvo má v pláne riešiť aj zonáciu TANAP-u, a to prostredníctvom už existujúcej pracovnej skupiny. Šéf rezortu chce zapojiť zástupcov samospráv, reprezentantov vlastníkov a užívateľov lesov, zástupcov cestovného ruchu ako aj mimovládnych organizácií a podnikateľskej sféry. „V tejto veci som už inicioval aj stretnutie s ministrom pôdohospodárstva a budeme sa snažiť, aby sa štát dohodol s neštátnymi vlastníkmi lesa a vymenil s nimi les. To znamená, že ten, kto vlastní les v rámci Tatranského národného parku, si bude môcť so štátom tento les vymeniť na mieste, ktoré nepodlieha takému stupňu ochrany, to znamená, že bude môcť tento les normálne užívať a štát získa les v národnom parku a nebude musieť platiť ako ujmu týmto vlastníkom,“ vysvetlil P. Žiga.
Minister sa chce zamerať aj na stratégiu environmentálnej politiky, ktorá bola naposledy prijatá v roku 1993. „Chceme vytvoriť pracovnú skupinu na úrovni celej spoločnosti a plánujeme vytvoriť stratégiu environmentálnej politiky do roku 2030 alebo 2050. Nie je to jednoduché a môže to trvať niekoľko rokov,“ dodal Peter Žiga.
Podľa jeho vyhlásení envirorezort bude pokračovať v projekte zelenej tripartity, pričom prvé rokovanie chce iniciovať už v máji. Spokojný je aj s protikorupčnou linkou Envirošpión. „Je to jedným z nástrojov, ako predchádzať a bojovať proti akýmkoľvek korupčným snahám a praktikám v rezorte a na poli životného prostredia,“povedal minister. Ministerstvo bude naďalej pracovať aj na stratégii adaptačných opatrení na klimatické zmeny a do vytvárania environmentálnych strategických plánov chce zapájať aj zainteresovanú verejnosť.