SMER - sociálna demokracia - Nazabudnúť na ľudí

14 rokov neriešime vnútorné spory, ale potreby krajiny a ľudí.

Strana SMER - sociálna demokracia je od roku 1999 pevnou súčasťou slovenskej politickej scény, je vnútorne stabilnou a programovo čitateľnou stranou sociálnodemokratického zamerania. Dlhodobo, od roku 2004 je dominantnou politickou stranou v krajine a po integrácii menších stredo-ľavých strán v rokoch 2003 - 2005 súčasne jediným reprezentantom klasického európskeho sociálnodemokratického politického prúdu na Slovensku. Je členom Strany európskych socialistov a Socialistickej internacionály, ako najväčšej politickej organizácie na svete.

Kým v roku 1999 strana SMER vznikla ako reakcia jej lídra R. Fica a ľudí v jeho okolí na sklamanie z obsahu a štýlu politiky prvej vlády M. Dzurindu a jej nosnou agendou bola potreba výmeny generácie politikov, zaťažených dlhoročnými osobnými a ideologickými spormi, v neskoršom období radikálnych pravicových tzv. reforiem druhej vlády M. Dzurindu sa strana vyprofilovala ako hlavný kritik vládnej politiky, dopadajúcej najťažšie na nižšie a stredné príjmové skupiny ľudí. Strana sa programovo jasne prihlásila k politike sociálneho štátu európskeho typu, presadzujúcej aktívnu rolu štátu v ekonomike, neprivatizáciu strategických podnikov, potrebu redistribúcie, sociálnej rovnováhy a väčšej solidarity v spoločnosti. Strana prostredníctvom svojich reprezentantov v NR SR kritizovala vládou presadené zmeny v daňovom, zdravotníckom a dôchodkovom systéme, jasne podporujúce individualistické poňatie usporiadania spoločnosti a zavádzajúce trhové prvky do oblastí, ktoré sú v Európe klasickými verejnými službami. Rovnako strana odmietala lacný, pre krajinu škodlivý a pochybný výpredaj strategických podnikov štátu, najmä v energetike. Súčasne strana predkladala vlastné alternatívy potrebných zmien v krajine. S rovnakým dôrazom strana odmietala jednostrannú zahraničnopolitickú orientáciu vlády M. Dzurindu na USA s jej vtedajším prezidentom G. W. Bushom a R. Fico jasne deklaroval, že po prípadnom vstupe do vlády ukončí pôsobenie našich vojenských jednotiek v konflikte v Iraku.

S programom jasnej sociálnej alternatívy voči vláde SMER - sociálna demokracia vyhral parlamentné voľby roku 2006. S cieľom zabrániť pripravovanej koalícii pravicových strán s V. Mečiarom, ktorá by znamenala pokračovanie tvrdých antisociálnych opatrení, prehlbovanie chudoby a príjmovej polarizácie v spoločnosti, vytvoril SMER - sociálna demokracia koaličnú vládu so stranami SNS a HZDS. V prvých dvoch rokoch vlády strana ako dominantná politická sila vládnej koalície dôsledne presadzovala politiku, podľa ktorej ľudia, roky si uťahujúci opasky majú nárok na spravodlivý podiel na ekonomickom raste krajiny. Boli zrušené poplatky v zdravotníctve a zavedené vianočné dôchodky aj príspevok 830 eur pri narodení prvého dieťaťa, bolo vrátených 35-tisíc protiústavne odňatých invalidných dôchodkov, znížená DPH na knihy, lieky a zdravotnícke pomôcky, obmedzený zisk zdravotných poisťovní, ceny energií dokonca klesali, znižovali sa ceny liekov, o 42% boli zvýšené platy učiteľov, plat v zdravotníctve sa dostal nad priemerný zárobok v krajine. Rovnako bol naplnený cieľ odsunu našich vojenských jednotiek z Iraku. Slovensko vstúpilo do schengenského priestoru a prijalo euro. Po príchode svetovej hospodárskej krízy v roku 2009 vláda venovala maximum energie na odvrátenie jej dopadov na Slovensko. Na pôde rady vlády proti kríze bolo prijatých viac ako 60 opatrení, ktoré prispeli k tomu, že napriek kríze vláda odovzdávala krajinu v roku 2010 s 2. najvyšším rastom ekonomiky v EÚ a klesajúcou mierou nezamestnanosti.  

Napriek dopadom svetovej krízy a hlavnému dielu vládnej zodpovednosti SMER - sociálna demokracia dosiahol lepší volebný výsledok ako v roku 2006. Pravicové strany však vytvorili širokú vládnu koalíciu štyroch strán, ktorá rok a pol traumatizovala verejnosť permanentnými nezhodami, až sa na jeseň roku 2011 rozpadla na otázke podpory európskych mechanizmov proti dlhovej kríze. V predčasných parlamentných voľbách získal SMER - sociálna demokracia s programom stabilnej vlády orientovanej na ochranu istôt ľudí v ťažkých časoch historicky najvyšší podiel 44,41% voličských hlasov. Po tom, ako ostatné strany odmietli účasť na vládnej zodpovednosti, vytvorila strana vládu sama.

Krajinu prebrala vláda v čase návratu druhej vlny hospodárskej krízy, ktorej dopady sa automaticky prejavujú aj na Slovensku ako 6. najotvorenejšej ekonomike sveta. Popri nevyhnutnej úlohe ozdravovania verejných financií, pri ktorej vláda zaťažila banky, veľké monopoly, ľudí s vysoko nadštandardnými príjmami a firmy, a šetrí na vládnej spotrebe aj cez reformu štátnej správy ESO, venuje vláda maximum energie na podporu hospodárskeho rastu, najmä cez využitie fondov EÚ, a riešenie problému nezamestnanosti. Podarilo sa zachrániť tisíce pracovných miest v košických železiarňach, získať nové investície v Púchove, Vranove nad Topľou, Gelnici, Rožňave a takisto cez využitie fondov EÚ a aktívnu politiku zamestnanosti vrátiť do pracovného pomeru viac ako desaťtisíce nezamestnaných. Okrem toho vláda opätovne stabilizovala vývoj cien energií, ceny elektriny pre domácnosti dvakrát v roku 2013 klesli. V náročných európskych podmienkach a pri nevyhnutných opatreniach postupuje aj druhá vláda SMERu - sociálna demokracia tak, že ťarchu zmien rozkladá tak, aby ju boli schopní uniesť predovšetkým ľudia s nižšími príjmami. Vládne opatrenia súčasne vytvárajú predpoklady, aby Slovensko aj aktuálnu náročnú situáciu v Európe zvládlo čo najlepšie. Svedčia o tom aj predpovede medzinárodných inštitúcií, podľa ktorých bude mať Slovensko v tomto a budúcom roku jeden z najvyšších rastov ekonomiky z krajín eurozóny, ako aj aktuálny obrat na pracovnom trhu v podobe mierneho poklesu miery nezamestnanosti. 

Dôvera a podpora verejnosti, ktorej sa strana SMER - sociálna demokracia počas dlhých rokov teší a ktorá sa prejavuje zvyšujúcimi sa volebnými výsledkami od komunálnej, regionálnej, národnej až po európsku úroveň, je pre stranu najväčším záväzkom voči ľuďom, bez ktorých dôvery by sa predstavitelia strany nemohli venovať svojej práci pre krajinu a jej ľudí.