SMER - sociálna demokracia - Nazabudnúť na ľudí

Vážené delegátky,

vážení delegáti,

milí priatelia, vážení hostia,

dnešný snem sa koná pri príležitosti 4. výročia vzniku našej strany. Nebudem však viesť žiadne slávnostné reči, ani robiť politický odpočet. Každý, kto len trochu vníma slovenskú politickú realitu vie, čo všetko SMER stihol za posledné štyri roky.

Rád by som sa sústredil na blízku budúcnosť. Osobitne na rok 2004 plný udalostí, ktoré významne ovplyvnia postavenie SMER-u na slovenskej politickej scéne. Nemôžem ale opomenúť ani budúcnosť dlhšiu ako rok 2004, pretože je čas, aby politici a politické strany povedali verejnosti viac o ich predstavách ďalšieho vývoja a kvality postavenia Slovenska v podmienkach členskej krajiny EÚ a NATO.

V akej kondícii vstupuje SMER do roku 2004? Sme opozičná politická strana s významnou podporou verejnosti. A na tomto sa nesmie nič zmeniť až do konania ďalších parlamentných volieb, či už predčasných alebo riadnych! Len dôsledná, nekompromisná opozícia, teda to, čo sa bežne v štandardných politických systémoch od opozície očakáva, môže SMER-u zabezpečiť solídne východisko do volieb a potrebný volebný výsledok. Vládne koalície sa nezostavujú podľa toho ako zmierlivé a ústretové boli k sebe politické strany, ale podľa výsledkov volieb. Naviac, mohli sme byť ústretoví, ak si zoberiem len rok 2003, keď vládna koalícia zaviedla podľa nášho názoru protiústavné poplatky za zdravotnícke úkony, alebo keď zdvihla k 1. augustu 2003 ceny pohonných hmôt tak, že dnes je pre Slovákov výhodnejšie tankovať v Rakúsku alebo v Čechách, alebo keď spustila liberalizáciu povinného zmluvného poistenia áut a ľudia dnes odhlasujú pre nesolventnosť svoje autá, alebo keď dosiahla chaos v štátnom aparáte do dokonalosti a tento chaos nazýva reformou verejnej správy alebo keď zdvihla ceny plynu tak, že ľudia odpájajú plynové kotle a vracajú sa naspäť k tuhým palivám?

Ak by SMER zaváhal pri takýchto hrubých prešľapoch krajnej pravice alebo nedajbože by prešľapy úmyselne opomenul v záujme dobrých vzťahov do budúcnosti, dnes by bol kabinetnou politickou stranou s dobrými vzťahmi so všetkými, ale nulovou šancou ovplyvňovať ďalší vývoj na Slovensku. SMER nemá inú možnosť, len ísť tejto vláde po krku, pretože nič iné si nezaslúži. Čím dlhšie bude pri moci, o to viac škôd napácha a o tejto pravde už netreba nikoho presviedčať.

SMER musí byť v roku 2004 nielen dôsledne opozičný, ale aj hodnotovo identifikovateľný. Praktickými krokmi sme presvedčili nielen ľudí na Slovensku, ale aj medzinárodnú politickú scénu, že stredo-ľavá orientácia je nám prirodzená. Stredo-ľavou sa politická strana nestáva tým, že sa tak sama nazýva. Musí urobiť veľa, najmä v praktickej politike presadzovať model sociálne a ekologicky orientovaného trhového hospodárstva a hodnoty solidarity, sociálnej spravodlivosti a rovnosti príležitostí. Popri tom musí odmietať ideologický a nacionálny extrémizmus. O toto všetko sa SMER úporne v roku 2003 usiloval a rovnaké úsilie musí vynaložiť aj v nasledujúcich rokoch, aby prispel k štandardizácii politického systému na Slovensku.

Vážené delegátky a delegáti, vážení hostia,

v roku 2004 sa musíme pokúsiť ešte o niečo iné. O návrat ľudskosti do politiky alebo o návrat politiky k ľuďom. Stačí stráviť niekoľko dní v zahraničí a pozorne sledovať politické dianie na Slovensku. Čo ponúka a čím sa zaoberá slovenská politika? Sú to spory, spory a leen spory najmä medzi stranami vládnej koalície, presadzovanie individuálnych záujmov, vydieranie ako štandardný politický prostriedok, poškodzovanie národných záujmov. V slovenskej politike úplne absentuje záujem o každodenný život ľudí. Vládnu koaíciu prestalo úplne trápiť, ako sa pod tlakom zvyšovania životných nákladovznižuje skutočná kvalita života, že pre mnohých sú obyčajné veci nedostupné a že už viac ako jedna tretina obyvateľov Slovenska bude v roku 2004 v pásme chudoby. Je treba zamyslieť sa nad likvidáciou strednej vrstvy, ktorú na Slovensku skôr vnímame cez vzdelanie ako cez príjmy. A záujem a určitú mieru podpory si zaslúžia aj ekonomicky úspešní ľudia, ktorí sú nevyhnutným motorom každej dobre usporiadanej spoločnosti. Treba sa poďakovať vláde M. Dzurindu a predchádzajúcim koalíciám za to, že takmer na každého podnikateľa sa na Slovensku pozerá ako na zlodeja. Ak dnes verejnosť vidí politikov zbohatlíkov a každému je jasné, že svoje bohatstvo nemohli nadobudnúť normálnou cestou, každého úspešného podnikateľa zaraďuje do tejto kategórie.

Osobitne by sa slovenská politika mala zaoberať ohrozenými a oslabenými, ktorých počet neustále narastá. Hoci nemám vo zvyku citovať predstaviteľov Katolíckej církvi, musím spomenúť posolstvo, ktoré nám tu pri poslednej návšteve zanechal pápež Ján Pavol II, keď vyzval vládu, aby sa starala o slabých, chorých a nezamestnaných. Jednoducho, politici nie sú obdarení právomocami, imunitou a prístupom k médiám, aby si chránili svoje vlastné záujmy, ale aby účinne zastupovali potreby ľudí, ktorí sú nútení vo voľbách vybrať lídrov štátu a spoločnosti.

V ľudskom prístupe politike na Slovensku absolútne zlyhala. Hoci o našej strane si najviac ľudí myslí (je to viac ako 50 percent), že sa zaoberáme podstatnými vecami každodenného života, podiel verejnosti pripisujúci SMER-u túto vlastnosť, musí narastať. Ľudskosť sa musí stať bezprostrednou súčasťou našej politiky. Ľudskosť a záujem o ľudí sa musí stať charakteristickou črtou SMER-u, tou podstatou, ktorá bude zo SMER-u robiť skutočnú alternatívu súčasnej krajne pravicovej vláde.

V roku 2004 treba prijať aj zásadné rozhodnutia o formálnej podobe alternatívy, ktorú chceme ponúknuť verejnosti. SMER má prirodzený záujem predstavovať silný stredo-ľavý subjekt, ktorý bude jedinou alternatívou pre voliča hľadajúceho hodnoty solidarity, sociálnej spravodlivosti a rovnosti príležitostí. Rovnako by sme mali mať záujem vtiahnuť do tohoto procesu všetky podobne zmýšľajúce politické strany. Integrácia a spolupráca v stredo-ľavom priestore nemôže byť ale sebazničujúca a oberajúca SMER o akýkoľvek podiel, čo i len milimetrový, štyri roky ťažko budovanej podpory verejnosti. Integrácia nie je preto pre SMER fetišom. Po skúsenostiach z predchádzajúcich volieb by bolo ale chybou, keby stredo-ľaví voliči rodeľovali svoje hlasy viacerým politickým subjektom, pričom iba jeden z nich by bol zastúpený v NR SR a ostatné hlasy by prepadli, resp. by boli rozdelené medzi všetky politické strany zastúpené v NR SR.. Prvou skúškou ochoty strán od stredu do ľava skutočne vytvoriť silnú alternatívu pravici budú voľby do Európskeho parlamentu v júni 2004.

Strategických partnerov treba hľadať aj mimo systému politických strán. V štandardných politických systémoch bývajú strategickým partnerom stredo-ľavých subjektov odbory. Plne si uvedomujeme stranícku rozmanitosť individuálnych členov odborov, ale pri dosahovaní cieľov v oblasti zamestnanosti, sociálnej oblasti, či oblasti ochrany práv zamestnancov ťažko bude na Slovensku vznikať iné partnerstvo ako SMER a Konfederácia odborových zväzov. Od vstupu do parlamentnej politiky pravidelne svojimi praktickými krokmi presviedčame každého o našej orientácii a solídnosti. Verím, že tomu je tak aj v radoch odborárov a že v roku 2004 bude možné verejnosti oznámiť spoločné cielie a postupy, ako ich dosiahnuť.

V SMER-e nie sme naivní a vieme, že nikomu sa v blízkej budúcnosti nepodarí získať také povolebné postavenie, ktoré by mu umožňovalo zostaviť vládu bez potreby koaličnej spolupráce s ďalším alebo ďalšími politickými stranami. Slovensko je pri súčasnom volebnom systéme odkázané na vládne koaličné zoskupenia. Vzhľadom na tlak, ktorý SMER vyvíja na pád súčasnej vládnej zostavy, je často konfrontovaný otázkou týkajúcou sa našeho koaličného potenciálu. Zjednodušene povedané, ak chceme voľby, s kým mienime vstupovať do vládnej spolupráce? Ľudia oprávnene namietajú, že ak výsledkom nových volieb má byť plus mínus jeden politický subjekt taká istá vláda ako je dnes, predčasné voľby nemajú zmysel. V roku 2002 sme sa pred voľbami dopustili závažnej taktickej chyby, keď sme menovali politikov, s ktorými nemienime spolupracovať. Vzhľadom na význam a postavenie lídra v slovenskej politike, ľudia celkom prirodzene urobili medzi politikom, ktorý dostal od nás červenú kartu a jeho stranou rovnítko a zúžili náš koaličný potenciál. Opakujem, že išlo iba o taktickú chybu a aj dnes hovorím úplne otvorene, že máme politikov, ktorí sa dopustili takých závažných chýb a prehreškov, že osobná spolupráca s nimi je prakticky vylúčená. Ak ale odmietneme ideologický a nacionalistický extrémizmus, čo je našou povinnosťou, budeme v nasledujúcom volebnom období s vysokou pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote jediným štandardným stredo-ľavým subjektom, ktorý si v NR SR bude musieť hľadať partnerov hlásiacich sa k podstatne odlišným programom a hodnotám. To ale neznamená, že spáchame politickú samovraždu, ako tak urobila SOP, či SDĽ. SMER nevznikol na jedno použitie a jeho účasť v akejkoľvek vláde nesmie viesť k popretiu jeho hodnôt a priorít a najmä nesmie viesť k ďalšiemu znižovaniu životnej úrovne ľudí.

Toto je condicio sine qua non (podmienka, bez ktorej nie je možné vec realizovať). SMER preto ponúka spoluprácu každému, kto má záujem realizovať politiku, ktorá na jednej strane vytvorí podmienky pre konkurencieschopnú trhovú ekonomiku a na strane druhej umožní ľuďom dôstojne prestáť ťažké sociálne obdobie. Alternatívou pre Slovensko je teda nová vládna koalícia, ktorá bude mať vôľu a silu presadzovať program sociálne únosných reforiem. Je našou povinnosťou urobiť aj v roku 2004 všetko pre to, aby SMER bol rozhodujúcou politickou silou pri tvorbe takejto ľudskej alternatívy.

V každodennej praktickej politike sa predstavitelia SMER-u stretávajú s náznakmi pokusov urobiť významnú rekonštrukciu vlády a pokračovať vo vládnutí až do konca volebného obdobia v roku 2006. Návrhy, aby sa SMER zúčastnil na takejto rekonštrukcii môžu vyzerať veľmi lákavo a pritom sú vo svojej podstate veľmi zákerné. SMER nenesie žiadnu zodpovednosť za výsledky vládnutia v rokoch 1998 až 2003. Niekomu by sa veľmi hodilo, ak by sme vzali na svoje plecia ťarchu hlúpych a neprofesionálnych krokov súčasnej vlády. Aj preto vyzývam všetkých k trpezlivosti a zdravému rozumu. Ak by došlo k prehĺbeniu súčasnej vládnej krízy a k znefunkčneniu výkonu exekutívy a legislatívy v dôsledku straty väčšiny v NR SR, SMER by mohol garantovať stabilitu ďalšieho politického vývoja iba za podmienky dohody o predčasných parlamentných voľbách. Predstava, že SMER by dnes jednoducho niekoho vymenil v krajne pravicovej vládnej koalícii a prevzal zodpovednosť za ožobračovanie celej krajiny, je absurdná a nereálna.

Vážené delegátky a delegáti, milí priatelia, vážení hostia,

ak nám teda ľudia pravidelne kladú dve otázky, a to po prvé, s kým chce SMER spolupracovať po nasledujúcich voľbách a po druhé, ako inak by sme robili politiku ako súčasná vláda, na prvú otázku odpovedáme absolútne jednoznačne: SMER bude spolupracovať s každým, kto chce výkonnú a konkurencieschopnú trhovú ekonomiku využívať na zabezpečenie dôstojného životného štandardu pre každého a kto mieni robiť také reformy, ktoré ľuďom nezhoršia už tak či tak katastrofálnu sociálnu situáciu, ale práve naopak, ktoré vytvoria všetky predpoklady na jej zlepšenie už v krátkom čase, a nie po desaťročiach. Návrh stručného, ale jasného dokumentu "Politická alternatíva" obsahuje všetky nosné myšlienky nášho postupu do a po parlamentných voľbách bez ohľadu na to, či sa budú konať skôr alebo v riadnom termíne. Verím, že získa aboslútnu podporu delegátov dnešného snemu a že sa stane zreteľným a čitateľným politickým manifestom SMER-u na najbližšie obdobie.

Dnešný snem musí odpovedať aj na otázku, akú rozdielnu politiku by SMER robil v prípade účasti vo vláde. Často sme atakovaní nacvičenou frázou, ktorú vládni predstavitelia opakujú ako najznámejšie slovenské papagáje D. Muňka, že SMER by musel podnikať presne také isté ekonomické a sociálne kroky, aké robia oni. Predovšetkým treba zdôrazniť, že SMER by nikdy nesúhlasil s tým, aby zásadné rozhodnutia a zmeny týkajúce sa verejnej správy, daní, či dôchodkov prijímala iba vládna väčšina pri absolútnom odpore opozície. Čo je to za daňovú reformu, ak si 76 poslancov vládnej koalície presadí, a to aj napriek tomu, že prezident zákon vrátil, zavedenie jedinej 19 percentnej sadzby DPH, ktorá nie je ničím iným len naháňaním peňazí do štátneho rozpočtu. Akú trvácnosť bude mať toto "reformné rozhodnutie" vlády M. Dzurindu, ak s ním druhá takmer taká istá polovička NR SR reprezentovaná opozíciou zásadne nesúhlasila a pri prvej príležitosti ho zruší a zavedie viac sadzieb DPH, osobitne zníženú sadzbu DPH pre služby, stavebníctvo, potraviny, lieky a knihy? SMER by preto určite presadzoval prijímanie zásadných sociálnych a ekonomických rozhodnutí na základe elementárnej dohody medzi vládnou väčšinou a opozíciou, aby prijímané rozhodnutia mali perspektívu dlhšieho trvania ako jedno volebné obdobie.

Rozdielne by sme určite postupovali, aj pokiaľ ide o obsah prijímaných rozhodnutí. Snáď si niekto nemyslí, že by sme napríklad pod tzv. reformou zdravotníctva, a to už začínam byť na slovo "reforma" alergický, pretože v ponímaní vlády M. Dzurindu pod reformou treba vždy rozumieť zdražovanie a znižovanie životnej úrovne ľudí, že by sme napríklad pod reformou zdravotníctva rozumeli len zavedenie poplatkov za zdravotnícke výkony. Sú nielen protiústavné, ale nemajú ani žiadny finančný efekt. Mimochodom, dúfam, že Ústavný súd SR o našom podaní rozhodne rýchlo, pretože jeho nečinnosť v tejto veci zvyšuje právnu neistotu. V zdravotníctve treba predovšetkým odvážne pristúpiť k racionalizácii zdravotníckych zariadení na základe objektívnych kritérií, čo vláda M. Dzurindu a osobitne jej minister Zajac nikdy neurobí. Alebo zvýšenie ceny plynu k 1. januáru 2004. Komu slúži, ak zisk SPP, a.s. bude za rok 2003 asi 20 mld Sk a za rok 2004 po zvýšení cien plynu možno 25 - 28 mld Sk? Smer by určite nebol obchodným agentom Ruhrgasu a Gas de France a nezabezpečoval by im bez ohľadu na tragické dopady na ľudí návratnosť vložených investícií do kúpy SPP, a.s. doslova za pár rokov. Na zvýšenie cien energií v roku 2004 neboli žiadne dôvody, iba zvyšovanie zisku SPP, a.s., teda najmä cudzích vlastníkov. Pre pána Boha, komu to slúži táto vláda?

Myslím, že SMER dostatočne formuloval a formuluje svoje pozície v najpodstatnejších oblastiach hospodárskeho a sociálneho života. Kedykoľvek je pripravený, či už ide o oblasť daní, dôchodkov, verejnej správy, školstva alebo zdravotníctva zrozumiteľne predstaviť svoje východiská. Vždy pri rešpektovaní zásady, že pri každom zásadnom rozhodnutí je treba brať do úvahy jeho dopady na ľudí a reálnu schopnosť ľudí finančne a sociálne ho zvládnuť tak, aby nedochádzalo k ďalšiemu znižovaniu ich životnej úrovne. Aby sme ale definitívne zatvorili ústa kriklúňov z vlády, na dnešnom sneme navrhujeme prijať aj druhý dôležitý dokument, ktorý sme nazvali "Sociálna a ekonomická alternatíva". Nejde ani o volebný program, ani o politický program, ani o východiská vládneho programu. Ide o súhrn opatrení, ktoré by sme urobili predovšetkým v roku 2004 v prípade našej účasti vo vláde. Každý, koho to zaujíma, môže teda konfrontovať postup súčasnej vlády s tým, ako by sme sa pri účasti na moci v roku 2004 správali my. Návrh dokumentu prednesie v osobitnej časti podpredseda tieňovej vlády SMER-u D. Muňko a verím, že získa Vašu podporu.

Vážené dámy a páni, milí priatelia,

v roku 2004 nás čaká niekoľko dôležitých udalostí. Určite preveria skutočnú pozíciu SMER-u na slovenskej politickej scéne. Považujem za potrebné, aby som sa k nim ako predseda najsilnejšej opozičnej strany vyjadril. V týchto dňoch vrcholí petičná akcia na vyhlásenie referenda o predčasných voľbách do NR SR. Je tu časť verejnosti, ktorá sa pýta, načo je to dobré, veď aj tak ľudia do referenda nepôjdu, že ide iba o pokus nedočkavého SMER-u rýchlo uchopiť moc a podobne. Viem, že mnohí by privítali, keby sme nečinne sedeli v kúte a prizerali sa lúpežným nájazdom vlády na ľudí a krajinu. Rovnako vieme, že nech budú páchať akékoľvek škody na Slovensku a nech ich nenávidí celé Slovensko, čo už je takmer pravda, budú sa držať moci. Idú sa predsa predávať elektrárne, teplárne, parocykly a aj na tej nižšej úrovni si mnohí prídu na svoje. Ak vážne chceme túto vládu zastaviť, a to je našou strategickou úlohou, musíme byť aktívni a používať všetky legitímne prostriedky, ktoré nám dáva k dispozícii Ústava SR a ďalšie zákony. Chcem Vám všetkým poďakovať za vyzbieranie už okolo 170 tisíc podpisov, čím sme významne prispeli k podpore petičnej akcie (Martin, ................).

Je dnes isté, že referendum bude a bude v prvej polovici roku 2004. Pokúsime sa v rámci legálnych možností podporiť myšlienku spojenia referenda napríklad s prezidentskými voľbami, aby sa minimalizovali náklady na organizovanie referenda. Odmietam však vážiť význam priamej demokracie 150 miliónmi Sk, čo sú náklady na referendum. Tu nám jeden minister spôsobí na kurzovom rozdiele škodu 7 mld Sk a nič sa nedeje, dokonca ho v novej vláde ešte aj povýšili. Rovnako musíme urobiť všetko pre úspech referenda. Je len na nás, či nájdeme prostriedok, ako presvedčiť ľudí, aby prestali nadávať len pri televízoroch, v krčmách alebo na rodinných oslavách a aby svoj protest preniesli do hlasovacieho aktu v referende. Vláda SR hrubým spôsobom zneužíva mierumilovnosť Slovákov a spolieha sa na ňu pri ďalšom a ďalšom zbojstve. Keby v Rakúsku 1. augusta 2003 zdražel benzín a nafta len preto, že minister urobil hrubú chybu pri príprave rozpočtu na rok 2003 a ešte by aj s plechovou tvárou oznámil verejnosti, že tieto straty musia ľudia zaplatiť vo vyššej cene pohonných hmôt, v uliciach Viedne by bolo možno milión protestujúcich, ktorí by s hanbou vyhnali minimálne daného ministra, ak nie celú vládu. Čo urobili Slováci? Pri informácii o zdražení a jeho dôvodoch si doma ponadávali, možno aj pobúchali po TV a na druhý deň krotko išli natankovať drahší benzín a naftu. Ľudia majú všetko v rukách. Ak v platnom referende budú za predčasné voľby, poslanci NR SR budú musieť prijať ústavný zákon o konaní volieb do NR SR v roku 2004, pravdepodobne na jeseň. Rôzne pokusy zneisťovať voličov vyhláseniami o nezáväznosti výsledku referenda sú naozaj iba pokusmi ako zneistiť voliča, nič iné. Ak ľudia neprídu do referenda, musia rátať s tým, že 1. januára 2005 bude ďalší balíček zdražovania a 1. januára 2006 ďalší, že medzitým vláda predá všetko, čo má akú takú hodnotu.

Našou úlohou pri presviedčaní verejnosti je predovšetkým ukázať existenciu reálnej alternatívy. Že nepôjdu do referenda zbytočne, že majú víziu ďalšieho vývoja. Nemôžeme kapitulovať pri predstavách verejnosti, že všetci sú rovnakí a že všetci chcú len kradnúť, ak sa dostanú k moci.

Budeme to mať ťažké, pretože ani všetky opozičné strany nie sú naklonené referendu. Alibistický postoj HZDS k petičnej akcii a neustály príklon predsedu HZDS k predsedovi SDKÚ naznačujú, že tejto opozičnej strane predčasné voľby nevoňajú. Ako máme rozumieť dohode, ktorú uzatvorili SDKÚ a HZDS pri voľbe generálneho prokurátora v NR SR? Čože tak zrazu našli spoločnú reč v oblasti, kde sa navzájom obviňujú zo spáchania najzávažnejších trestných činov?

Okrem alibistického postoja HZDS a apatie verejnosti budeme v referende konfrontovaní aj s ťažkým súperom - vládnou koalíciou. Nie preto, že by mala podporu verejnosti, ale preto, že existujú dôvodné podozrenia z tendencií zneužívať štátnu moc na dosiahnutie vlastných politických cieľov. Pred rokom došlo v komunálnych voľbách v Bratislave v jednej z mestských častí k falšovaniu výsledkov, z ktorého profitovali SDKÚ-KDH-ANO. 9 kandidátom boli pripočítané a až 28 kandidátom odpočítané hlasy. Doteraz nebol nikto potrestaný, hoci išlo o závažný trestný čin vyvolávajúci otázky, ako ďaleko budú niektorí politici schopní zájsť v prípade, že im bude hroziť totálna prehra. Predseda vlády použil v politickom súboji tajné informácie a opäť nedošlo k vyvodeniu žiadnej zodpovednosti. Sú to nebezpečné príklady ohrozujúce samotné základy parlamentnej demokracie a preto musíme byť maximálne ostražití, aby nám nikto nesiahol na poctivo získanú podporu verejnosti. Prekvapuje ma, že po týchto udalostiach nenasledovali adekvátne reakcie vyspelých demokracií, ktoré sú zvyčajne veľmi citlivé na zneužívanie štátnej moci v postkomunistických krajinách. Alebo si vláda M. Dzurindu za to, že umožnila lacný predaj najcennejšieho majetku do zahraničia, že oslabuje národné záujmy Slovenska a že podporila nelegálny vojenský zásah v Iraku, môže dovoliť úplne všetko?

Milí priatelia, vážení hostia,

hoci Slovensko trápia vážne krízy, o ktorých by sme mali rokovať a hľadať riešenia od ráno do večera, do popredia sa dostáva ďalšia udalosť roku 2004 - aprílové voľby prezidenta SR. Šancu stať sa prezidentom má na Slovensku len mediálne známa osoba, ktorá bude mať dosť finančných prostriedkov na kampaň a prístup k médiám. Preto sa okruh možných kandidátov zužuje na pár všeobecne známych ľudí - na p. Kukana, p. Mečiara, p. Gašparoviča, či súčasného prezidenta p. Schustera. Nepredpokladám, že by iný kandidát mohol vážnejšie zamiešať karty. Taká je daň, ktorú musíme zaplatiť za priamu voľbu prezidenta. Ak by dnes na štartovacej čiare stál nepolitik, vynikajúci človek, medzinárodne uznávaný odborník v určitej oblasti, morálne čistý a nezašpinený, so všetkými predpokladmi na suverénny a dôstojný výkon prezidentskej funkcie, jeho šanca je minimálna. Bude to teda najmä stranícky kandidát s vysokou pravdepodobnosťou zvolenia. SMER má možnosť vstúpiť do súboja s vlastným kandidátom alebo dať podporu vhodnému občianskemu, nie straníckemu kandidátovi. Prinajmenšom v prvom kole volieb by sme sa mali riadiť týmto pravidlom. V druhom rozhodujúcom kole sa bude musieť SMER rozhodnúť, koho priamo podporiť, hoci by išlo aj o situáciu, kedy by v tomto kole boli iba stranícki kandidáti iných politických subjektov.

Vážené delegátky, vážení delegáti, milí hostia,

dňa 1. mája 2004 sa Slovensko stane členskou krajinou EÚ. Podporujeme túto orientáciu a veríme, že je príležitosťou. Osobne nepociťujem potrebu používať vzletné slová v súvislosti s touto udalosťou. Radový občan si 1. mája 2004 nič okrem vyšších cien nevšimne a bude to trvať niekoľko dlhých rokov, kým dôjde k akému takému zvratu k lepšiemu. Aj to len za predpokladu, že riadne využijeme túto príležitosť. Nemáme radosť z toho, že sa do bodky naplnili naše slová o roku vstupu do EÚ ako roku výrazného zvyšovania nákladov na život. Budú to najmä potraviny a energie, na ktoré tak či tak míňame podstatnú časť svojich príjmov, kde cenový šok bude naozaj veľmi silný. Vláda M. Dzurindu hrubým spôsobom zanedbala vstup SR do EÚ. Zo vstupu si urobila iba agendu na predvolebnú kampaň, bublinu, ktorá spľasla okamžite po tom, ako bolo treba riešiť praktické veci. Vďaka tejto politike vstupuje SR do EÚ ako suverénne najchudobnejšia krajina so západnými cenami a východnými platmi a s  najhoršie pripravenou administratívou. Jednou z najväčších výziev pre novú vládu, lebo tejto vláde je to úplne jedno, bude hľadať spôsoby ako uľahčiť sociálne najslabším vrstvám prežitie v novom európskom priestore. Vstup do EÚ je určite šanca pre mladých s jazykovými vedomosťami. Pre ľudí nad 40 rokov, dôchodcov a ľudí s nízkymi príjmami bude však náš vstup do únie tvrdou skúsenosťou a určite aj subjektívnym sklamaním. Akú politiku to robí vláda, keď v roku 2003, teda pár mesiacov pred vstupom do EÚ, došlo k zníženiu reálnych miezd? Pozrime sa, ako je na nové konkurenčné prostredie pripravená ČR, Maďarsko alebo Slovinsko. SMER má najväčšiu zásluhu na tom, že ako tak rozhýbal vládu vyvinúť väčšiu aktivitu na pripravenosť čerpať fondy EÚ. Tvrdá, ale pravdivá kritika príslušných rezortov viedla k určitým výsledkom. Keby sme nešli do rizika, že svojou eurorealistickou politikou môžeme niečo aj stratiť, lebo očakávania od vstupu do EÚ sú u niektorých skupín ľudí neuveriteľné, vláda dodnes organizuje semináre a hovorí, že je jediným garantom vstupu SR do EÚ. Ukázalo sa, že nie je garantom, ale takmer hrobárom.

Privítali by sme, keby SR malo svojho vlastného komisára v EK, hoci komisár nezastupuje záujmy krajiny pôvodu, práve naopak musí sa od nich dištancovať. Inak ako malá krajina, pokiaľ nevsadíme na spoluprácu s novými členskými krajinami, nemáme žiadne veľké vyhliadky na presadenie si vlastných národných záujmov. Ak hovoríme o slovenských záujmoch pri vstupe do únie a nachádzame sa v lokalite blízkej AE Jaslovské Bohunice, nedá mi, aby som sa tejto témy v krátkosti nedotkol. Posledné krízové udalosti pri zásobovaní elektrinou v Európe, ako aj perspektíva veľkej svetovej energetickej krízy menia niektoré kategorické postoje v štruktúrach EÚ týkajúce sa atómovej energie. Toto všetko otvára možnosť, aby slovenská diplomacia vyvinula maximálne úsilie a pokúsila sa vo svetle nových okolností posunúť dátum odstavenia dvoch blokov uvedenej AE, do rekonštrukcie ktorých bolo v posledných rokoch investovaných skoro 9 mld Sk. Ide o bezpečnú a lacnú výrobu energie a Slovensko by predĺženou prevádzkou týchto dvoch blokov mohlo významne prispieť k riešeniu európskej energetickej bezpečnosti. Podávam preto návrh návrhovej komisii, aby sme v záverečnom uznesení z dnešného rokovania schválili úlohu pre Predsedníctvo, aby v mene delegátov snemu pripravilo návrh relevantných dokumentov, s ktorými by sa obrátilo na domáce politické štruktúry a na príslušné inštitúcie EÚ. V centre našej pozornosti musia zostať aj slovenskí poľnohospodári, ktorí nemajú rovnocenné podmienky so svojimi partnermi v kandidátskych krajinách. Vláda M. Dzurindu im nielen zvýšila vstupy a daň z príjmu z 15 na 19 percent, ale ani nedorovnala priame platby z EÚ na úroveň okolitých krajín.

Keďže členstvo v EÚ sa týka zahraničnej politiky SR, musím zdôrazniť, že aj v roku 2004 sa SMER musí správať v kontaktoch so zahraničím a pri formulovaní stanovísk k najvýznamnejším medzinárodným udalostiam vyvážene. Rešpektujeme a podporujeme strategickú orientáciu SR na EÚ a NATO, ale nemôžeme súhlasiť s jednostrannou orientáciou zahraničnej politiky SR na USA. SMER podporuje európske snahy o spoločnú bezpečnostnú a zahraničnú politiku. SR ako malá krajina musí mať rovnako záujem na dobrých a vzájomne výhodných vzťahoch aj s inými krajinami než sú členské štáty EÚ a NATO. Ak sa SMER-u v roku 2004 vyskytne možnosť nadviazať takéto nové vzťahy alebo pokračovať v už existujúcich, určite ju využije a nenechá sa poučovať od niektorých slovenských inštitúcií, čo sa hodí alebo nehodí. Odvaha a suverenita rozhodovania vždy ozdobovala SMER a o túto vlastnosť nesmieme prísť.

Po 1. máji 2004, kedy budeme mať za sebou s veľkou pravdepodobnosťou referendum,  dve kolá prezidentských volieb a vstup do EÚ, nás čakajú voľby do Európskeho parlamentu. Prieskumy verejnej mienky potvrdzujú naše obavy, že verejnosť neprejaví veľký záujem o tieto voľby a že sa ich zúčastní možno iba jedna tretina oprávnených voličov. To bude klásť osobitné požiadavky na štýl komunikácie s verejnosťou. Vzhľadom na náš záujem vytvoriť silnú stredo-ľavú alternatívu pre nasledujúce parlamentné voľby a v snahe preukázať úprimnosť nášho úsilia sme prijali rozhodnutie ponúknuť na našej kandidátskej listine pri voľbách do EP tretie miesto spoločnému kandidátovi mimoparlamentných stredo-ľavých politických strán. Vítam rozhodnutie, že týmto kandidátom by mal byť súčasný úspešný primátor Zvolena p. Vladimír Maňka, ktorý určite prispeje ku kvalite tejto kandidátky veľkými skúsenosťami z regionálnej politiky. Pokiaľ ide o našu stranu, Predsedníctvo zvolilo 11 kandidátov SMER-u bez určenia poradia. O poradí týchto kandidátov rozhodne Predsedníctvo po uzatvorení definitívnych dohôd s ostatnými politickými stranami. Myslím, že nie je dôvod tajiť, že na miesto lídra tejto kandidátky budem ako predseda strany navrhovať Predsedníctvu podpredsedníčku strany a predsedníčku výboru pre európsku integráciu M. Beňovú. Monika sa správne rozhodla orientovať na problematiku európskej integrácie, čo jej dnes prirodzene vytvára priestor na pôsobenie v EP. Chcem Vás súčasne informovať, že osobne nebudem kandidovať vo voľbách do EP. Ťažko odhadnúť, aký výsledok sme schopní v týchto voľbách dosiahnuť. Budeme im však venovať primeranú pozornosť a berúc do úvahy nízku mieru účasti voličov a našu eurorealistickú rétoriku, budem osobne považovať za úspech, ak sa medzi 14 poslancami EP zo Slovenska budú nachádzať dvaja priamo nominovaní SMER-om. EP bude mať po rozšírení 727 poslancov, takže treba s určitou rezervou brať skutočný vplyv našej štrnástky na chod tejto dôležitej európskej inštitúcie.

Vážené delegátky, delegáti, milí hostia,

bolo by milé, keby ľudia prišli v roku 2004 ešte raz k volebným urnám, a to k parlamentným. Toto však, ako som už raz uviedol, viac záleží od ľudí, ako od politikov. Predčasné parlamentné voľby konané napríklad v septembri 2004 by boli pre Slovensko východiskom za predpokladu, že ponúkneme víziu stabilnej, verejnosť upokojujúcej, sociálne orientovanej vlády. Takáto vláda bude musieť vidieť ale ďalej, ako len na koniec svojho volebného obdobia, čo je veľmi typické pre súčasnú vládu, ktorá dokonca vidí iba po 1. máj 2004. Potom ako keby už nič nebolo a všetko by za nás mal riešiť niekto iný. Naša vízia by mala byť postavená na vzdelanosti a informáciách. Musíme mať odvahu investovať aj na úkor iných oblastí života do vzdelanosti a informačnej spoločnosti obrovské prostriedky. Iba potom sa zmení charakter Slovenska z krajiny s lacnou pracovnou silou na krajinu, kde ľudia dávajú do svojich pracovných výkonov nielen zručnosť rúk, ale aj vedomosti a nápady, teda to, čo sa najviac cení. Ak bude naďalej pokračovať tendencia považovať za jedinú komparatívnu výhodu Slovenska lacnú pracovnú silu, zakladáme istotu nízkej životnej úrovne pre celú generáciu. Okrem toho nevidíme žiadne alternatívne programy pre výroby so zahraničnými investíciami, ktoré môžu ľahko opustiť Slovensko, ak nájdu príležitosti v iných krajinách s pracovnou silou ešte lacnejšou ako u nás. V dôraze na vzdelanosť prístupnú všetkým a spoločnosť založenú na informáciách sa zásadne líšime od súčasnej krajne pravicovej vlády a táto zásadná odlišnosť musí mať trvalý charakter.

Nová vláda sa musí pokúsiť aj o odstránenie deficitov v oblasti ľudských práv, ktoré vznikli za posledných 14 rokov od roku 1989. Nechcem hovoriť o ľudských právach preto, lebo len pred pár dňami bol ich deň, ale preto, že skutočný výkon ľudských práv u nás je vážnym problémom. Ak režim do roku 1989 padol aj pre nedostatok a nerešpektovanie ľudských práv, na konci roku 2003 by sme mali už konštatovať výrazný kvalitatívny posun. Aká je ale realita? V právnych predpisoch máme zakotvené ľudské práva, o ktorých sa nám ani len nesníva. Ale máme rovnosť pred zákonom? Nemáme. Ten, kto má viac peňazí, má viac spravodlivosti. Máme skutočnú slobodu pohybu? Asi nie, keď na Slovensku žijú ľudia, ktorí z finančných dôvodov nemôžu často cestovať ani do okresných miest alebo za svojimi príbuznými a nie to ešte na dovolenky. Tragédiou vývoja po roku 1989 je, že veľa našich spoluobčanov nemá takú životnú úroveň, aby mohli reálne vykonávať určité ľudské práva. A ľudské práva sú ľudskými len vtedy, ak nezostávajú na papieri, ale môžu byť bez akýchkoľvek ťažkosti uskutočňované v každodennom živote. Obrovskou výzvou pre novú vládnu zostavu bude preto urobiť všetko preto, aby sa to, prečo sa ľudia v roku 1989 rozlúčili s iným spoločensko-ekonomickým zriadením, stalo prirodzenou súčasťou života. Ak ľudia budú vidieť záujem štátu a politikov, ktorí ho reprezentujú, o bežné veci, zmení sa aj vzťah občanov k štátu. Ten je dnes katastrofálny a dúfam, že ešte dlho nepríde situácia, kedy sa štát bude musieť obrátiť na ľudí s požiadavkou pomôcť. Miera odmietnutia, ignorovania by bola tragická. Súčasná vláda zneužívaním štátu na napĺňanie svojich úzkych záujmov,  totálnym ignorovaním ľudí a výslovnou aroganciou ku všetkému ľudskému spôsobila v takých dôležitých inštitútoch, akým je vlastenectvo, príslušnosť k národu, ku krajine, ťažko napraviteľné škody.

Nová vláda musí zastaviť aj deštrukciu štátu. Procesy, ktoré začali nepripravenými a finančne nezabezpečenými presunmi kompetencií zo štátu na miestnu a regionálnu samosprávu a ktoré budú pokračovať po 1. januári 2004 v podobe novej formy výkonu miestnej štátnej správy, sa inak ako deštrukciou alebo demontážou štátu nazvať nedajú. Koľko kritiky sa valilo na SMER, keď sme už pred dvoma rokmi vážne varovali na dôsledky vládneho avanturizmu! Čo je najhoršie, avanturizmus vlády sa dramaticky vypomstí na ľuďoch, potom na samospráve, najmä na starostoch a primátoroch, a nie na skutočných vinníkoch, ktorí z Bratislavy nepoznajúc skutočné pomery v miestnej a regionálnej samospráve napáchali obrovské škody. Výsledkom celej slávnej reformy verejnej správy je viac štátnych úradníkov, cestovanie ľudí po viacerých bývalých okresných mestách za vecami, ktoré predtým vedeli vybaviť v jednom okresnom sídle a neriešiteľné finančné situácie miest a obcí. A za tým všetkým ešte budú stranícke nominácie do miestnej štátnej správy. Kto nebude mať pečiatku centrály KDH, SDKÚ, ANO alebo SMK, nebude mať nárok v miestnej štátnej správe pracovať. Keby sa veci dali zvrátiť, treba uvažovať o návrate k modelu výkonu štátnej správy cez 40 - 42 okresných úradov a tri veľké krajské úrady. V oblasti samosprávy musí nová vláda pristúpiť okamžite k fiškálnej decentralizácii a k splátkovému kalendáru voči mestám a obciam s cieľom splatiť tzv. modernizačný dlh. Niečo sa nám podarilo už včera počas hlasovania o štátnom rozpočte, ale je to stále málo. Využívam prítomnosť predsedu ZMOS-u p. Michala Sýkoru na našom rokovaní a v dobrom ho vyzývam, aby konečne buchli pri rokovaní so súčasnou  vládou SR po stole. Po dobrotky to s touto vládou nikdy nešlo. Chápem rozmanitosť politickej orientácie primátorov a starostov, ale verím, že v zásadných otázkach riadenia štátu nájdete zhodu. Našu podporu pri razantnom presadzovaní svojich oprávnených požiadaviek budete mať vždy. Obludnosti vlády M. Dzuridnu pri realizácii reformy verejnej správy treba zastaviť.

Milí priatelia, vážení hostia,

počas štvorročnej existencie SMER-u sme sa držali zásady, že politická strana sa musí venovať ľuďom, a nie sebe samej. Strana, ktorá 90 percent energie míňa na vnútorné konflikty a na riadenie vnútorných štruktúr a len 10 percent venuje voličom, nemôže byť nikdy úspešná. Súhlasím, že niekedy je riadené, úmyselné potláčanie prirodzených vnútorných potrieb strany s cieľom vytvoriť priestor na prácu s voličmi kontraproduktívne. Podpredseda strany pre politické otázky Pavol Paška vo svojom vystúpení určite naznačí niektoré návrhy na efektívne riadenie našej strany dovnútra. Napriek tomu, že navonok sú viditeľní najmä hlavní predstavitelia SMER-u a niektorí naši poslanci NR SR, plne si uvedomujem absolútnu nevyhnutnosť existencie našej členskej základne, okresných a krajských rád a okresných a krajských predsedov. Oceňujem akčnosť, s akou ste zvládli petíciu a rád by som Vám nielen za ňu, ale za celý rok plný aktivít poďakoval. Za seba môžem garantovať plné nasadenie bez ohľadu na to, či voľby budú o rok alebo o dva. Jediným mojim nepriateľom je čas a konflikt termínov. Prosím o zhovievavosť a pochopenie pre môj dvojčlenný ochranný tím Ferka Határa a Betku Bečarovú, ako aj ďalších vynikajúcich spolupracovníkov na SMER-e, ktorí Vám nie vždy môžu vyjsť v ústrety pri uspokojovaní požiadaviek smerujúcich na moju prítomnosť alebo priamu angažovanosť v takom alebo onakom prípade. Celá bratislavská centrála SMER-u žije čulým každodenným pracovným tempom a bez tohto zázemia by som si len ťažko vedel predstaviť politické úspechy, ktoré nepochybne dosahujeme.

Opäť sme naštartovali činnosť tieňového kabinetu, od ktorého očakávam v roku 2004 zrýchlenie obrátok, dôsledné monitorovanie práce vlády a zapojenie okresných a krajských odborných štruktúr, ktoré oprávnene volajú po možnostiach byť užitočnými.

Je celkom pochopiteľné, že podstatná časť našej opozičnej politiky sa sústreďuje v činnosti klubu poslancov NR SR za SMER. Stabilita tohto klubu a jeho činnosť sú z hľadiska parlamentnej strany najviditeľnejšími a najčastejšie hodnotenými kritériami činnosti celej strany. Dovolím si zjednodušenie. Niekedy je obraz strany hodnotený cez obraz, aký vytvára práve poslanecký klub. Zo 7 parlamentných strán zostali už iba tri, ktoré nikto neopustil. Sme medzi nimi a je našou povinnosťou urobiť všetko na zachovanie tohto stavu. Kým sa iné strany štiepia a hádajú, SMER musí ukazovať vnútornú stabilitu a silu práve cez poslanecký klub. Napriek tomu, že 23 poslancov nášho klubu z 25 nemalo žiadne skúsenosti z parlamentnej činnosti, potvrdzujem, že ich veľmi rýchlo získali a klub požíva v NR SR vysokú dôveryhodnosť. Najmä v poslednom období vážnych diskusií o dôležitých návrhoch zákonov poslanci ukázali schopnosť vytvoriť silný argumentačný tlak v parlamentných diskusiách. Či je to osobné nadšenie a obrovské množstvo humanizmu a skúseností, ktoré dáva do svojich vystúpení Dušan Čaplovič, alebo čím ďalej tým viac sa prejavujúci rečnícky talent Mira Čiža alebo kvalifikované a trefné vystúpenia Igora Šulaja, ktorý dostáva do stavu šialenstva predovšetkým ministra financií, celkovo poslanci, ktorí mi dúfam odpustia, že som ich nevymenoval viacerých, robia v parlamente kus roboty. To ale neznamená, že sú vyvolená kasta. Očakáva sa od nich aj práca v regiónoch, do ktorej ich treba zaťahovať viac a viac. V roku 2004 sa klub sústredí najmä na predkladanie návrhov zákonov, ktoré budú mať za cieľ znižovať dopady škôd páchaných vládou a realizovať naše hlavné programové ciele. Prosím aj okresné a krajské štruktúry, aby dávali všemožné podnety na legislatívnu činnosť, kde vidíme veľké prednosti politického pôsobenia.

Vážené delegátky a delegáti IV. Slávnostného snemu SMER-u,

Vážení hostia,

ešte stále mám pred očami sklonené hlavy v centrále SMER-u 21. septembra 2002. Zisk v posledných voľbách ale nebol neúspechom. Získali sme jednu šestinu všetkých poslaneckých miest v NR SR a vďaka vytlačeniu do opozície obrovský priestor na rozlet. Nikdy nebudem robiť z núdze cnosť a opätovne potvrdím, že už v roku 2002 sme chceli a boli sme pripravení na prevzatie vládnej zodpovednosti. Osud nám možno dopraje, že v budúcich voľbách budeme mať jednu štvrtinu všetkých poslancov NR SR a že budeme ešte lepšie pripravení ako v roku 2002.

Čas letí neuveriteľne rýchlo a my sa už nachádzame v druhom roku volebného obdobia. Jedinou našou povinnosťou je byť trpezlivými, sledovať stanovenú stratégiu, ktorá sa v reálnej politike osvedčuje a neurobiť zbytočnú chybu. Potom prídu aj výsledky. Nech je dnešný IV. Slávnostný snem, jeho forma a obsah jasným dôkazom, že to čo hovoríme, myslíme smrteľne vážne. Musíme ich dostať, lebo Slovensko a jeho ľudia si zaslúžia lepšie zaobchádzanie, ako sa im dnes dostáva! Ďakujem za všetko a veľmi sa teším na ďalší priebeh dnešného snemu a ďalšie a ďalšie osobné stretnutia v blízkej budúcnosti.