SMER - sociálna demokracia - Nazabudnúť na ľudí

Slovensko ako posledná krajina eurozóny na druhýkrát schválila posilnenie dočasného eurovalu. Podarilo sa to vďaka hlasom poslancov najsilnejšej opozičnej strany SMER-SD. Dodatok k medzinárodnej zmluve o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji podporilo 114 zo 147 prítomných poslancov Národnej rady SR.   Vynovený euroval má pomáhať nielen štátom, ale aj bankám. Poslanci NR SR schválili  tiež novelu zákona o špecifických štátnych zárukách, ktorá  má umožniť navýšenie podielu Slovenska na zárukách v eurovale podľa dohody medzi európskymi lídrami.

Poslanci rozhodli aj o skrátení štvorročného volebného obdobia národnej rady, zostavenej po voľbách v júni 2010. Návrh ústavného zákona predložil minister vnútra Daniel Lipšic a poslanci ho schválili 143 hlasmi. Vláda pristúpila ku skráteniu volebného obdobia výmenou za podporu najväčšej parlamentnej strany pri schvaľovaní dočasného eurovalu v parlamente.

 „Chcem zdôrazni, že neschválenie eurovalu v prvom kole – to bola medzinárodná blamáž, za ktorú plne zodpovedá vláda Ivety Radičovej. Po druhé chcem skonštatovať, že ak je vláda neschopná prijímať takéto významné rozhodnutia pre Slovenskú republiku, nebude mať schopnosť prijímať takéto rozhodnutia ani v budúcnosti a preto musí odísť z politickej scény. Tento politický dôsledok nastal,“ povedal šéf SMERU-SD Robert Fico.

Líder sociálnych demokratov je so schválením eurovalu spokojný a tvrdí, že „Slovenská republika sa opäť vrátila na mapu Európy a že je vnímaná ako dôveryhodný európsky partner.“ Fico zároveň avizoval, že jeho strana nebude robiť žiadne kompromisy a obchody so zvyškom vládnej koalície pri schvaľovaní návrhov zákonov. „My nerobíme a nebudeme robiť žiadne obchody s touto vládnou koalíciou. Budeme sa správať ako jasná opozičná strana, bez akýchkoľvek obchodov s touto partiou, ktorá momentálne je na ťahu, a slovenskými tankami dotiahla,“ uviedol Fico. Vylúčil možnosť, že jeho strana podporí daňovo-odvodovú reformu, tzv. daňový mix a j transformáciu nemocníc. Vládnu verziu bankovej dane chce nahradiť vlastnou verziou, podľa ktorej získa štát od bánk o vyše 100 miliónov eur viac v porovnaní s vládnym návrhom.
 

video k článku