Existuje 5 oblastí, ktoré rozdeľujú modernú ľavicu – skúste sa v nich nájsť:
1. EKONOMIKA: SOCIALISTI VERZUS SOCIÁLNI LIBERÁLI
V ekonomike sa ľavica vždy delila na revolucionárov a reformistov.
Prví chceli radikálne sociálne zmeny, odstránenie alebo oslabenie kapitalizmu a boj za socializmus. Nemuselo ísť nevyhnutne o komunistov, často tu nachádzame aj ľavé krídlo sociálnej demokracie, ktoré obhajuje výrobnú samosprávu, demokratizáciu ekonomiky a silný sociálny štát.
Sociálni liberáli po roku 1989 zväčša celkom prijali liberálnu ekonomickú logiku, vrátane globalizácie a v zásade chcú len zmierňovať sociálno-ekonomické nerovnosti a dosiahnuť kompromis medzi prácou a kapitálom.
Zjednodušene sa otázka v debatách zužuje na toto: chceš kapitalizmus alebo nie?
V tomto som vždy stál na strane socialistov. Ľavica pre mňa znamená bojobvať za pracujúcich ľudí a proti kapitalizmu a neoliberalizmu. Čo vy, priatelia?
2. GEOPOLITIKA: ANTI-IMPERIALISTI VERZUS ZÁPADNIARI
V geopolitike je v súčasnosti ľavica rozdelená na kritikov západného (amerického) imperializmu, ktorí odmietajú americké vojny a ekonomické sankcie voči nepohodlným režimom. Nazvime ich anti-imperialisti.
A potom máte západnú ľavicu, ktorá zväčša pociťuje silný resentiment voči Rusku, Číne a všetkým nezápadným mocnostiam, ktoré nespĺňajú západné kaviarenské predstavy o ľudských právach. Svoje geopolitické vízie tento druh ľavice obvykle spája s Európskou úniou, ktorú často nekriticky obhajujú.
Zjednodušene otázka stojí: budeš nekriticky obhajovať Západ, alebo ti je bližšie Rusko či Čína?
V geopolitike som vždy stál na strane kritikov imperializmu a z toho pramení aj môj skeptický postoj voči západným mocnostiam, vrátane EÚ, ako aj pozitívny postoj k Rusku, Číne, Kube a ďalším krajinám, proti ktorým Západ bojuje.
Ako je to u vás, priatelia?
3. KULTÚRA: TRADIČNÁ (NÁRODNÁ) ĽAVICA VERZUS LIBERTARIÁNSKE SLNIEČKA
Tento rozdiel momentálne rozdeľuje ľavicu asi najviac. Na Západe sa často s ľavicou spájajú liberálne kultúrne názory, vrátane obhajoby gejov, multikuturalizmu či menšín.
Na východ od Viedne však prevláda klasické chápanie ľavice, ktorá má v prvom rade obhajovať pracujúcich ľudí a nie gejov či moslimov. Klasická ľavica nie je o kultúrnych či sexuálnych menšinách, ale o väčšine - o pracujúcich ľuďoch, o zrovnoprávnení žien, o vlastenectve.
Ľavica v klasickom chápaní nie je ani liberálna, ani konzervatívna, ale rešpektuje kultúru vlastného národa a snaží sa bojovať za štátne záujmy a sociálne témy.
Kým západná liberálna ľavica víta migrantov, klasická ľavica zdôrazňuje riešenie príčin migrácie, ktoré spočíva v nespravodlivom rozdelení bohatstva v rámci globálneho kapitalizmu.
Zjednodušene stojí otázka takto: si za neregulovanú migráciu a manželstvá gejov alebo nie? Cítiš sa ako svetoobčan alebo Slovák? Sú pre teba prioritou chlebové otázky alebo práva menšín?
Ja stojím na strane klasickej ľavice, ktorú filozoficky najlepšie vystihuje komunitarizmus. Som vlastenec a rešpektujem našu kultúru a tradície. Čo vy, priatelia?
4. DEMOKRACIA: ELITÁRI VERZUS POPULISTI
Základný spor o demokraciu sa dá vystopovať už v 19.storočí. Radikálnejšia ľavica sa odvolávala na Rousseaua (všeobecný záujem) a neskôr na Parížsku komúnu (ľudová participácia namiesto zastupiteľstva). Liberálna ľavica chápe parlamentarizmus ako jedinú alternatívu.
V prípade radikálov išlo o zdôrazňovanie ľudovej participácie, priamej demokracie, výrobnej samosprávy a rovnosti. V komunistickej teórii našiel tento druh demokracie vyústenie v myšlienke sovietov.
Dnes sa zvykne tento druh ľavice označovať ako „populistická“ – pravičiari chápu toto slovo ako nadávku, ľavičiari typu španielskych Podemos sa k nemu hrdo hlásia ako k výrazu autentickej ľudovej demokracie a nie elitárskej oligarchickej demokracie, o ktorej hovorí pravica.
Liberálni ľavičiari vždy uprednostňovali zastupiteľskú demokraciu, a teda existenciu politických strán a pravidelné voľby.
Je jedno, že západná predstava demokracie a ľudských práv rozloží tradičnú spoločnosť na cucky, povedie k občianskej vojne či k chaosu – na tom nezáleží. Dôležité je len to, či konkrétna krajina smeruje k pokroku, tak ako ho predpisujú západné učebnice a liberálna ideológia.
Kým jedna tradícia ľavice chápe demokraciu ako službu ľudu (národný záujem), druhá chápe demokraciu ako procedurálnu záležitosť (dodržiavať ústavné mechanizmy).
Mnohí ľavičiari dodnes podporujú východné režimy, ktoré nechápu demokraciu čisto procedurálne (Čína, Rusko a pod.), kým iní ľavičiari dokážu obhajovať oligarchické režimy ako USA a chápať ich ako demokratickejšie iba preto, že tam existujú dve (oligarchické) strany a ľudia si majú možnosť slobodne vybrať medzi Pepsikolou a Kokakolou. Waw.
Zjednodušene táto otázka nie: páči sa ti americká demokracia alebo máš plné zuby oligarchie?
Ktorá verzia demokracie je bližšia vám, priatelia? Liberálna alebo radikálna?
5. EKOLÓGIA: MATERIALISTI VERZUS POSTMATERIALISTI
Ľavica vždy napádala kapitalizmus a platí to aj pri ochrane prírody. Je choré, ak kvôli ziskom korporácií trpí životné prostredie.
Otázka je, do akej miery je možné obetovať sociálne témy (zamestnanosť) na úkor zelených tém (ochrana prírody). Aj v tomto sa ľavica sporí.
Materialisti zdôrazňujú kompromis medzi ekonomickými a ekologickými záujmami. To znamená, že nezavriete baňu, ktorá zamestnáva tisíce robotníkov, ale snažíte sa pomáhať prírode inak.
Tento druh myslenia je typický najmä pre ľavicu v chudobnejších krajinách, kde ešte nemajú vyriešené materiálne otázky, a teda chudobu, životnú úroveň a sociálny zmier.
V západných centrách, kde ľavicu volia často vyššie stredné vrstvy študentov z miest, ktorých životná úroveň je porovnateľná s najbohatšími ľuďmi v rozvojovom svete, je otázka číslo jedna - ekológia.
Materiálne otázky už toľko neťažia, ide o bohaté krajiny – sústreďujú sa na postmateriálne témy. Riešia to, či si kúpiť bio-jogurt alebo aký výbeh má mať sliepka, kým bežný chudobný robotník na Slovensku, ktorý je rád, že naškrabe peniaze na najlacnejší produkt a namiesto sliepok rieši, ako uživí svoje deti, na ekologických aktivistoch z bohatého Západu často pozerá ako na zjavenie.
Áno, aj toto je problém súčasnej ľavice. A bude čoraz viac rozdeľovať.
Zjednodušene otázka znie: stojí ochrana prírody nad všetkým ostatným?
NEHRAJME SA NA SEKTY A NEROZBÍJAJME ĽAVICU
Toto sú otázky, ktoré rozdeľujú ľavicu. Úplne legitímne. A pri každej z nich dokážu ľavicoví intelektuáli búchať zlostne do stola a tváriť sa, že len oni sú tá skutočná ľavica a všetko ostatné je zrada. To je úplne v poriadku, deje sa to v celých dejinách.
Je umenie politikov dokázať zmierovať jednotlivé tábory, kým to ide, a spájať ľavicu, aby mohla predstavovať masovú silu a nielen tucet bezvýznamných siekt.
Na Slovensku sa to zatiaľ darí, pretože naše priority odrážajú stav našej spoločnosti: držíme sa pri zemi.
Moje priority poznáte, priatelia. Som klasický socialistický ľavičiar a vlastenec, ktorý bojuje proti západnému imperializmu a liberalizmu.
Nikdy nebudem rozbíjať ľavicu, naopak, budem sa snažiť spájať, kým to len ide. Pretože drolenie ľavice iba pomáha neoliberálnej pravici.
Ale zároveň nikdy nepoľavím vo svojom presvedčení. A svoju víziu ľavice budem tvrdo obhajovať a šíriť.
Socializmus je môj zmysel života a to sa nikdy nezmení.
Zdroj: https://www.facebook.com/LBlaha/posts/2327709477467618
